Slovenská obranná politika a bezpečnosť štátu čelia v poslednom období vážnym diskusiám, v ktorých sa stretávajú politické vyhlásenia s tvrdou realitou. Generálny riaditeľ sekcie obrannej politiky Ministerstva obrany, Róbert Bestro, nedávno otvorene opísal zákulisie rezortu a poukázal na viaceré závažné skutočnosti, ktoré doteraz zostávali v hlavných médiách opomenuté. Hlavným terčom kritiky sa stal bývalý minister obrany Jaroslav Naď, ktorého predchádzajúce pôsobenie a verejné tvrdenia vyvolávajú vážne pochybnosti.
Dlhodobo prezentovaný naratív o tom, že radoví vojaci sami kontaktujú bývalého ministra a sťažujú sa na súčasné vedenie, sa ukázal ako nepravdivý. Podľa vyjadrení z vnútra ministerstva vojaci Naďovi nevolajú. Naopak, vzorec správania funguje opačne – exminister sa aktívne snaží kontaktovať príslušníkov ozbrojených síl s cieľom získať utajované informácie chránené zákonom. Tieto dopyty sa mali týkať rozmiestnenia nového systému protivzdušnej obrany Barak, počtov a druhov rakiet. Rezort obrany preto verejne vyzval bývalého funkcionára, aby s týmto konaním okamžite prestal, keďže ním priamo navádza vojakov k porušovaniu zákonov a zneužíva ich dôveru.Ďalšou kritickou témou je stav protivzdušnej obrany štátu. Po odoslaní systému S-300 na Ukrajinu zostalo slovenské nebo prakticky nechránené. Keď nové vedenie prevzalo ministerstvo, stav protivzdušnej obrany bol označený za nulový.
Keďže dodacie lehoty na európskom trhu dosahujú päť až šesť rokov, Slovensko uzatvorilo pragmatickú dohodu s Izraelom. Výsledkom je, že jedna batéria moderného systému Barak MX je už fyzicky na Slovensku a je plne funkčná. Do budúcna sa plánuje dodanie celkovo šiestich batérií. Pre porovnanie s predchádzajúcim manažmentom sa uvádza zmluva na bojové vozidlá osem krát osem z roku dvetisícdvadsaťdva, pričom štát dodnes nemá k dispozícii ani jedno funkčné vozidlo z tejto zákazky.
Vážne trhliny dostali aj Naďove sľuby o finančných kompenzáciách za techniku darovanú Ukrajine. Bývalý minister ubezpečoval vládu a verejnosť, že Slovensko získa z Európskeho mierového nástroja sumu presahujúcu deväťsto miliónov až jednu miliardu eur. Súčasná realita je však šokujúca. Na stole je návrh Európskej únie, podľa ktorého by Slovensko mohlo dostať nulu, respektíve v horšom scenári ešte doplatiť tri milióny eur. Tento problém s nedostatkom financií vo fonde sa netýka len Slovenska, ale aj susedného Poľska, ktoré má miliardové pohľadávky. Bývalí koaliční partneri Jaroslava Naďa dnes otvorene potvrdzujú, že vtedajší minister v tejto otázke obalamutil celý vládny kabinet.Pozornosť médií sa sústredila aj na výstavbu vojenskej nemocnice v Prešove.
Hoci opozícia na čele s Michalom Šimečkom hovorila o katastrofálnom predražení o osemsto miliónov eur a potrebe zbúrať stavbu kvôli technickým chybám, realita je iná. Stavebný dozor včas zachytil nedostatky, pôvodná firma bola vymenená za slovenské dodávateľské spoločnosti a práce úspešne pokračujú. Samotné tvrdenia o obrovskom predražení sa ukázali ako nepodložené odhady bez reálnych expertíz, čo potvrdila aj kontrola opozičnej poslankyne Jany Bittó Cigánikovej, ktorá na ministerstve nenašla žiadnu veľkú kauzu. Šimečkovo zavádzanie sa ukázalo aj pri banálnych témach, akými bolo verejné porovnávanie cien bežného sanitárneho vybavenia pre nemocnicu.
Napriek politickým turbulenciám slovenský obranný priemysel zaznamenáva významný rast a stáva sa dôležitým ťahúňom hospodárstva, pričom prispieva dvoma percentami k HDP. Slovensko dnes úspešne reaguje na moderné trendy konfliktov vrátane domácej produkcie menších typov dronov pod hlavičkou štátnej firmy.
Tento rozvoj prináša nielen posilnenie bezpečnosti, ale aj nadštandardné platy a potrebné pracovné miesta do slovenských regiónov. Reálne výsledky, fakty a hospodársky rast jasne dokazujú, že skutočnú obranu štátu nemožno budovať na základe prázdnych sľubov alebo politickej demagógie, ale prostredníctvom systematických a zákonných krokov v prospech občanov.
