Slovenská politická scéna zažila na pôde parlamentu moment, ktorý vypovedá viac ako akékoľvek teatrálne gestá či hlučné prekrikovanie pred televíznymi kamerami. V centre pozornosti sa ocitol poslanec Tibor Gašpar, ktorého priame, odvážne a faktami podložené vystúpenie vyvolalo v radoch opozície nečakané hrobové ticho. Jeho prejav zasiahol citlivé miesta bývalej ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej a exministra vnútra Romana Mikulca, pričom odhalil hlboké trhliny v ich doterajšej politickej rétorike o spravodlivosti, morálke a právnom štáte.
Gašpar vo svojom vystúpení rázne odmietol moralizovanie zo strany súčasnej opozície, ktorá sa dlhodobo snaží prezentovať ako jediný autentický garant demokracie na Slovensku. Poslanec namiesto prázdnych fráz poukázal na konkrétne dáta a štatistiky kriminality z minulých období. Upozornil na zaujímavý paradox, že kým dlhodobý trend kriminality v krajine systematicky klesal, jedinú výraznú výnimku tvorilo práve dvojročné obdobie, kedy ministerstvo vnútra pevne viedlo Roman Mikulec.
V tomto čase kriminalita nielen viditeľne rástla, ale podľa Gašpara dochádzalo aj k masívnemu nárastu nezákonných procesov, ktoré zásadne podkopali dôveru občanov v spravodlivosť.Tvrdá kritika smerovala aj k celkovému fungovaniu justičných orgánov pod vedením vtedajšej ministerky Kolíkovej. Gašpar pripomenul mediálne známu kauzu Dušana Kováčika, kde prvotné výhrady obžalovanej osoby ignorovali ako samosudkyňa Pamela Záleská, tak aj odvolací senát. Skutočnej spravodlivosti bolo podľa neho dosiahnuté až vtedy, keď súčasný minister plne využil svoje zákonné oprávnenia a dovolací senát tieto zásadné pochybenia uznal.
V tejto súvislosti rečník ostro skritizoval činnosť takzvaných „čurillovcov“ a prokurátorov ako Daniel Lipšic či Michal Šúrek. Zdôraznil, že samotný prokurátor Šúrek v súčasnosti čelí trestným stíhaniam za manipuláciu s trestnými konaniami, čo vrhá vážny tieň na celú vtedajšiu éru takzvanej očisty spoločnosti.
Osobitne silným a emotívnym momentom celého prejavu bolo, keď Gašpar prehovoril o vlastnej osobnej skúsenosti s predchádzajúcim represívnym systémom. Spomenul štyri medializované kauzy, v ktorých sa ho vtedajšie orgány snažili účelovo stíhať. Tri z nich boli napokon definitívne uzavreté s jasným konštatovaním, že išlo o nezákonné stíhanie bez akýchkoľvek reálnych dôkazov. Opísal traumatizujúcu situáciu, kedy bol bezdôvodne zadržaný na takmer 48 hodín, čo malo obrovský negatívny dosah na jeho rodinu a blízke okolie. V tejto súvislosti adresoval priamu a tvrdú otázku prítomnému poslancovi Jaroslavovi Spišiakovi s výzvou, ako by na takúto hrubú osobnú nespravodlivosť a psychický tlak reagoval on sám a jeho najbližší.
Gašpar vo svojom prejave taktiež detailne poukázal na deformácie vo fungovaní populárneho inštitútu kajúcnikov. Ostro skritizoval prax, pri ktorej osoby podozrivé z miliónových daňových podvodov na DPH dostávali podmienečné zastavenie trestného stíhania výmenou za svedectvá v oveľa menej závažných prípadoch. Podľa jeho slov išlo o čisto účelové a strachom motivované rozhodnutia prokurátorov, ktorí dopredu vedeli, že žiaden nezávislý sudca by sa pod takéto pochybné postupy nikdy dobrovoľne nepodpísal.Pre konzervatívne orientované Slovensko predstavuje toto parlamentné vystúpenie mimoriadne dôležitý signál.
Ukazuje sa, že éra, kedy bol konzervatívny volič systematicky tlačený do defenzívy a musel znášať urážky, výsmech či mediálne nálepkovanie zo strany liberálnych elít, sa definitívne končí. Bežní občania dnes jednoznačne žiadajú návrat k normálnosti, ochrane národných záujmov, poriadku a zdravému rozumu. Opozícia, zvyknutá beztrestne útočiť pod ochrannými krídlami spriatelených médií, zostala pod tlakom nespochybniteľných faktov úplne zaskočená a nervózna. Hoci môžu jej predstavitelia naďalej organizovať divadelné tlačové konferencie pred kamerami, moment pravdy z parlamentnej sály a toto výrečné ticho už z verejného priestoru nikto nezmaže.
