- september 1947, Harvardova univerzita. Obrovský počítač Mark II, monštrum plné vákuových trubíc, zrazu vypovedal službu. Tím expertov hodiny hľadal chybu v kilometroch káblov, až kým Grace Hopperová nenašla vinníka: obyčajnú moľu uviaznutú v relé. Grace ju pinzetou vybrala, vlepila do denníka a pripísala: „Prvý skutočný prípad nájdeného bugu (hmyzu).“ Hoci tento termín existoval už skôr, Grace mu dala nesmrteľnosť. Zrodil sa „debugging“.
Grace Murray sa narodila v roku 1906 v New Yorku a už ako dieťa rozobrala sedem budíkov, len aby pochopila, ako fungujú. V čase, keď doktorát z matematiky získalo menej ako 1 % žien, ona ho mala z Yale. Keď prišla druhá svetová vojna, 34-ročnej Grace povedali, že je na armádu stará a príliš chudá (vážila len 48 kg). Grace sa však nevzdala, vybojovala si výnimku a stala sa poručíčkou amerického námorníctva.
Jej najväčší boj však nebol na mori, ale proti predsudkom. V 50. rokoch sa programovalo v binárnom kóde – nekonečných reťazcoch núl a jednotiek. Grace prišla s revolučnou myšlienkou: „Prečo by sme sa my mali učiť reč počítačov? Nech sa počítače naučia tú našu!“ Vynašla prvý kompilátor, nástroj, ktorý prekladal anglické príkazy do stroja. Odborníci sa jej smiali, že stroje angličtine nikdy neporozumejú. Grace ich umlčala vytvorením jazyka COBOL.
Výsledok? Dnes, v roku 2026, stále 95 % všetkých bankomatových transakcií na svete beží na kóde COBOL, ktorý Grace pomáhala vytvoriť pred viac ako 60 rokmi.
Z námorníctva ju do dôchodku poslali trikrát. Prvýkrát v šesťdesiatke, no po roku ju prosili, aby sa vrátila, lebo bez nej boli stratení. Nakoniec odišla ako 79-ročná v hodnosti kontraadmirálky – ako najstaršia slúžiaca dôstojníčka vtedajšieho námorníctva. Grace Hopperová nedokázala len „opraviť“ chybu v stroji; ona opravila spôsob, akým ľudstvo premýšľa o technológiách. Jej odkaz je jasný: „Najnebezpečnejšia veta v jazyku je: Vždy sme to takto robili.“
