V súčasnom slovenskom politickom a spoločenskom priestore sme svedkami čoraz ostrejších personálnych a ideologických konfliktov. Najnovším príkladom je vyostrená výmena názorov medzi analytikom Eduardom Chmelárom a bývalým politikom a diplomatom Petrom Weissom. Chmelár vo svojom najnovšom vyhlásení nešetril ostrou kritikou na adresu Weissa, pričom jeho konanie označil za prejav osobnej frustrácie, straty zdravého úsudku a nezvládnutej traumy z toho, že ho vládna koalícia nepodporila v prezidentskej kandidatúre.
Celý spor sa rozhorel po tom, čo Peter Weiss v relácii Na telo plus na TV Markíza vyjadril názory, ktoré následne podľa Chmelára začal spätne reinterpretovať a popierať. Chmelár však priamo poukazuje na konkrétne Weissove vyjadrenia, kde bývalý diplomat schvaľoval rozmiestnenie väčšieho množstva jadrových nosičov USA v Európe ako pozitívny signál amerického jadrového dáždnika nad Európskou úniou. Weiss taktiež obhajoval rýchlejší vstup Ukrajiny do Európskej únie na úkor Srbska a vyjadril presvedčenie, že Slovensko by sa malo podieľať na tribunáli proti Vladimirovi Putinovi za barbarský spôsob vedenia vojny. Keď sa Weiss pokúsil tieto závery poprieť a prešiel do osobných útokov, Chmelár reagoval slávnym Shakespearovým citátom: „Vyzval by som ťa na súboj rozumu, ale vidím, že si neozbrojený.“Okrem ideologických tém sa spor dotkol aj bulvárnych tónov. Weiss a ďalší kritici sa pokúšali Chmelára zosmiešniť za to, že počas divadelnej premiéry nakrátko upadol do mikrospánku. Chmelár na to reagoval pragmaticky a ľudsky – priznal únavu z dlhodobej práce do noci a zdôraznil, že na rozdiel od iných politikov sa pohybuje bežnou verejnou dopravou, kde občas dobieha deficit spánku. Zároveň odhalil zákulisie spomínanej televíznej relácie: prezradil, že v kresle mal pôvodne sedieť on sám, no miesto prenechal Weissovi, pretože sa ponáhľal na stretnutie so srbským veľvyslancom, čím pripomenul Weissovu niekdajšiu podporu nezákonného bombardovania Juhoslávie.
Chmelár však tento osobný útok využil na hlbšiu analýzu slovenskej spoločnosti a psychológie davu. Upozorňuje, že v domácej politike prevláda nebezpečný neduh, kedy sa nerozlišuje medzi legitímnym názorom, omylom a lžou. Národ má podľa neho tendenciu ventilovať sa na banalitách, ako je nevhodný smoking Petra Pellegriniho, stožiar Andreja Danka či účes Matúša Šutaja Eštoka, namiesto toho, aby riešil zložité témy ako štátny dlh, geopolitické smerovanie či reformy.
Tento mechanizmus funguje na princípe kognitívnej skratky, kedy ľudský mozog nahradí komplexnú osobnosť jedným negatívnym vizuálnym symbolom či kauzou. Ako príklady uvádza herca Maroša Kramára či športovkyňu Dominiku Cibulkovú, ktorých úspechy dav zredukoval na jediné pochybenie. Podľa Chmelára je táto masová hystéria dôsledkom nahromadenej spoločenskej frustrácie, strachu z budúcnosti, zdražovania a zlého stavu zdravotníctva. Sociálne profesijné siete potom fungujú ako virtuálny tribunál, kde hnev generuje kliknutia. Najlepšou obranou proti takémuto tlaku je podľa neho nereagovať hystericky, neospravedlňovať sa a nenechať sa vtiahnuť do ringu, pretože pozornosť davu je krátka a digitálna pena rýchlo opadne.
