Ján Mažgút hneď v úvode rázne odmietol akékoľvek konšpirácie a paranoidné predstavy a prešiel k faktom. Do popredia diskusie vytiahol históriu vzniku takzvaného Liberálneho domu, ktorý slúži ako sídlo strany Sloboda a solidarita.
Mažgút pripomenul, že táto budova a s ňou spojená štruktúra vznikla v roku 2010, teda v čase, keď bola Saska prvýkrát vo vládnej koalícii. Podľa údajov z obchodného registra bol vtedajší vklad jedného spoločníka, ktorým bola samotná strana, vyčíslený na takmer 1,6 milióna eur, presnejšie 1 575 000 eur. Kládol preto zásadnú otázku,
či tieto masívne finančné prostriedky pochádzali zo štátneho rozpočtu, alebo zo súkromných zdrojov šestnástich zakladajúcich členov. Konkrétne spomenul vklady bývalého predsedu Richarda Sulíka vo výške 250 000 eur a aktuálneho bratislavského župana Juraja Drobu v rovnakej hodnote, pričom ďalší členovia vtedy vykonávali funkcie konateľov bez nároku na odmenu.Oproti tomuto modelu Mažgút postavil fungovanie spoločnosti Agentúra Smer, ktorá je riadnou spoločnosťou s ručeným obmedzením. Zdôraznil, že na rozdiel od Liberálneho domu, Agentúra Smer nedostáva žiadne priame financie zo štátneho rozpočtu na svoje fungovanie.
Ako štandardný podnikateľský subjekt generuje zisk na základe poskytovaných služieb, prenájmu kancelárskych priestorov a iných komerčných aktivít, ktoré si u nej riadne objednáva a platí napríklad aj materská strana Smer. Podľa jeho slov je v tomto prípade identita konateľa úplne irelevantná, keďže spoločnosť hospodári výhradne so svojím vlastným komerčným majetkom a podlieha rovnakým trhovým pravidlám ako akákoľvek iná firma.
Atmosféra v štúdiu ešte viac zhustla, keď diskusia prešla na tému štátnych dotácií pre rodinných príslušníkov politikov, konkrétne na kauzu matky predsedu pána Šimečku. Mažgút dôrazne obhajoval vládne zistenia týkajúce sa projektu
Fórum, ktorého konateľkou je práve pani Šimečková. Podľa jeho tvrdení nešlo o predčasný útok, ale o reakciu na jasné dôkazy, že dotácie poskytnuté priamo zo štátneho rozpočtu boli touto spoločnosťou vyfakturované trojnásobne a nechané preplatiť štátom. Zdôraznil, že toto je ten najzásadnejší rozdiel – zatiaľ čo obchodná spoločnosť riskuje a podniká na trhu s vlastnými zdrojmi, v prípade projektu Fórum ide o priame zneužívanie účelovo viazaných dotácií z peňazí daňových poplatníkov.
Tento televízny súboj tak opäť v plnej miere ukázal hlboký a pretrvávajúci rozpor v tom, ako jednotlivé politické elity vnímajú skutočnú transparentnosť a morálku v politike. Kým od bežných pracujúcich občanov štát nekompromisne vyžaduje každé jedno zaplatené euro, politickí lídri sa pred kamerami verejne hádajú o miliónové majetky, podozrivé dotácie a vklady. Ukazuje sa, že rovnaké pravidlá hry očividne nemusia platiť pre každého rovnako, čo v slovenskej spoločnosti len prehlbuje celkový pocit nespravodlivosti a dvojitého metra pri posudzovaní veľkých politických káuz.
