Písal sa december 1943. Nad nacistickým Nemeckom sa odohrávala dráma, ktorá popierala všetky zákony totálnej vojny. Americký bombardér B-17 s názvom „Ye Olde Pub“, pilotovaný mladým Charliem Brownom, bol v zúfalo stave. Protilietadlové delá a nemecké stíhačky ho premenili na lietajúci vrak – chvost bol rozstrieľaný, jeden strelec mŕtvy a posádka krvácala. Lietadlo sa ledva držalo vo vzduchu.
V tej chvíli sa k nim priblížila nemecká stíhačka Messerschmitt Bf 109. Za jej kniplom sedelo eso Luftwaffe, Franz Stigler. Chýbal mu jediný zostrel k získaniu Rytierskeho kríža – najvyššieho nemeckého vyznamenania. Keď sa však Stigler priblížil, neuvidel len nepriateľský stroj. Uvidel diery v trupe, cez ktoré videl zranených a bezbranných mužov.
Stigler si spomenul na slová svojho veliteľa: „Ak niekedy vystrelíš na muža na padáku alebo na bezbranné lietadlo, zastrelím ťa ja sám.“ Pre Stiglera by bol útok na tento vrak popravou, nie bojom. Namiesto stlačenia spúšte urobil niečo neslýchané. Zaujal pozíciu vedľa bombardéra a svojím strojom ho kryl pred nemeckou protivzdušnou obranou až k Severnému moru. Predtým, než sa otočil späť, pozrel sa Brownovi do očí, zasalutoval a zmizol.
Charlie Brown prežil, no o tomto stretnutí mlčal desaťročia. Bál sa, že by Stiglera dostal do problémov. Až koncom 80. rokov začal pátrať po neznámom pilotovi. Keď sa v roku 1990 konečne stretli, Stigler mu povedal vetu, ktorá definovala jeho život: „Neušetril som vás kvôli vám. Ušetril som vás kvôli sebe.“ Pre Stiglera bol tento moment morálnou kotvou, ktorá mu v čase vojnového šialenstva pomohla zostať človekom. Zostali najbližšími priateľmi až do roku 2008, kedy zomreli len pár mesiacov po sebe.
