Budúci premiér už v roku 2003 tvrdil, že štátny rozpočet je protiústavný. Teraz sa mu jeho slová môžu vrátiť. Ak do parlamentu nepredloží vyrovnaný rozpočet, Ústavný súd ho bude musieť zrušiť.
Plán Roberta Fica, aby parlament schválil rozpočet expresne už na septembrovej schôdzi, zrejme nevyjde, pretože Hlas a SNS to odmietajú a hlasovať o ňom chcú až v novembri alebo decembri, no premiér má aj tak jasné priority. „Zákon roka“ má zohľadňovať boj proti následkom sucha, výstavbu nového jadrového zdroja a rozvoj dopravy na Slovensku.
„Môj cieľ je jasný. Vláda musí pri rozpočte klásť maximálny ohľad na udržanie sociálneho štandardu bežných ľudí,“ tvrdí zas minister financií Ladislav Kamenický, ktorý sa s tým zveril po utorkovom pracovnom rokovaní s premiérom. Na to môžeme povedať len jediné: to je teraz úplne jedno.
Premiér sa vyhovára
Vôbec nepôjde o to, či vláda pošle rozpočet do parlamentu hneď po prázdninách, alebo stihne termín 15. októbra na poslednú chvíľu. Dokonca nejde zatiaľ primárne ani o to, aký rozpočet napokon Národná rada schváli. V roku 2026 bude kľúčové, aký návrh minister Kamenický do parlamentu pošle a či sa o ňom bude môcť vôbec hlasovať.
Hovoríme, samozrejme, o povinnosti vlády predložiť Národnej rade vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet. Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti nenecháva priestor na fantáziu. Ak výška dlhu verejnej správy dosiahne 49 percent HDP, „vláda nesmie predložiť národnej rade návrh rozpočtu verejnej správy s rozpočtovým schodkom“.
Štefančík ocenil Ficovu snahu hovoriť o holokauste. Najskôr by si mal však pozametať pred vlastným prahom, uviedol politológ – SITA.sk
Ak ho napriek tomu predloží, je povinná ho stiahnuť a do 30 dní predložiť vyhovujúci. Asi nemusíme nikomu pripomínať, že hrubý verejný dlh dávno presiahol bezpečné hranice. Za rok 2025 prekročil 60 percent hrubého domáceho produktu a ak sa nič nezmení, do konca desaťročia podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť smeruje k 75 percentám HDP.
Related Articles
Mimoriadne: U Zelenskeho je HORÚCO! Začalo to, čo nečakal #politika #komentar
Ohnivá žiara nad Kyjevom: Putin prekvapil Zelenskeho! Toto tu ešte nebolo #politika #fico #komentar
Sen sa skončil! Zelensky si vypočul desivý VERDIKT #politika #slovensko #komentar
Kam zmizli milióny z testovania?! Uniklo tajomstvo, ktoré mal tanec s deťmi zakryť
Ocitli sme sa v situácii, pre ktorú sme v roku 2011 zákon o rozpočtovej zodpovednosti prijali. Aj hlasom opozičného poslanca Roberta Fica. Predseda vlády Fico sa teraz vyhovára na únikovú klauzulu o troch percentách HDP minutých na záväzky vyplývajúce z plnenia medzinárodných zmlúv.
Rozpočtová rada nesúhlasí
„Výdavky na obranu spolu s odvodom SR do rozpočtu EÚ, s príspevkami do medzinárodných organizácií vrátane spolufinancovania k prostriedkom EÚ v úhrne za rok 2025 presiahli tri percentá HDP,“ informoval Štatistický úrad. Premiér preto tvrdí, že povinnosť predložiť vyrovnaný rozpočet sa na jeho vládu nevzťahuje.
Ako však už v máji napísala rozpočtová rada, táto výnimka má slúžiť na „zohľadnenie mimoriadnych a výrazných dodatočných výdavkov oproti štandardným obdobiam, ktoré sú spôsobené okolnosťami úplne alebo takmer úplne mimo dosahu Slovenskej republiky“ a nemala by byť využívaná ako všeobecný nástroj na obchádzanie sankcií vyplývajúcich z dlhovej brzdy.
RRZ navyše upozorňuje, že správa Štatistického úradu hovorí o celkových, nie zvýšených výdavkoch. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť našla oporu pre svoju interpretáciu aj v júnovom náleze Ústavného súdu, ktorý rozhodoval, kedy je vláda povinná podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti požiadať parlament o vyslovenie dôvery.
Súd skonštatoval, že výnimky majú vytvoriť priestor na výdavky z verejných prostriedkov pre okolnosti, ktoré nastali náhle, neočakávane a nebolo možné sa na ne pripraviť. „Príspevok Slovenska do rozpočtu EÚ nie je náhlym a neočakávaným – naopak, po dvadsiatich rokoch členstva v EÚ ho vieme s veľkou istotou rozpočtovať na niekoľko rokov dopredu a teda je pomerne jednoduché sa na tieto platby vopred pripraviť,“ tvrdí rozpočtová rada.
Fico nemôže byť ako Ódor
Ficovi sa núka jedno, nie práve elegantné, ale očividné a pragmatické riešenie. Vláda si splní povinnosť a pošle do parlamentu „falošný“ vyrovnaný rozpočet, ktorý potom poslanci pozmeňovacími návrhmi „opravia“ do podoby, akú si koalícia želá. O tom, že Národná rada musí schváliť vyrovnaný rozpočet, ústavný zákon nepíše nič.
To isté predsa urobila „úradnícka“ vláda Ľudovíta Ódora v roku 2023. Do parlamentu poslala vyrovnaný rozpočet, aby dodržala literu zákona, no samo ministerstvo financií uviedlo, že „schválenie vyrovnaného rozpočtu a jeho realizácia by výrazne negatívnym spôsobom ohrozila hospodárstvo Slovenskej republiky. Hospodárenie podľa vyrovnaného rozpočtu nie je v záujme SR“.
Fico si však nemôže dovoliť pripraviť „ódorovský“ rozpočet. Nie vo volebnom roku, keď bude treba ukázať, aká sociálna jeho vláda je. Nie keď Ľudovíta Ódora obviňoval, že chcel škrtať sedem miliárd eur v sociálnej oblasti. A nie keď sám označil vyrovnaný rozpočet nielen za definitívny rozklad sociálneho štátu, ale aj štátu ako takého. Politicky to prosto nejde.
Tým sa však vystavuje hrozbe, respektíve prakticky istote, že o jeho rozpočte nakoniec nebudú rozhodovať poslanci, ale ústavní sudcovia. Nebolo by to nič nevídané. A nebolo by to ani prekročenie právomocí Ústavného súdu. Ako hovorí jeho emeritný predseda Ján Mazák, rozpočet je v tomto ohľade zákon ako každý iný.
Robert Fico – Robert Fico added a new photo.
Keď súdy škrtajú v rozpočte
„Preskúmať súlad zákona o štátnom rozpočte s ústavou alebo ústavnými zákonmi je nielen oprávnením Ústavného súdu, ale, zdôrazním, jeho povinnosťou. Rezignovanie na túto povinnosť sa nedá obhájiť zdržanlivosťou voči politickým postupom a rozhodnutiam,“ napísal Mazák v komentári pre Denník N ešte koncom júna.
Prípady, keď ústavné súdy výrazne vstúpili do schvaľovania rozpočtu, poznáme aj zo zahraničia. V roku 2023 napríklad nemecký Spolkový ústavný súd zabránil vláde Olafa Scholza využiť 60 miliárd eur, ktoré ešte v roku 2022 so súhlasom parlamentu previedla do klimatického fondu, no pôvodne boli určené na podporu ekonomiky počas pandémie.
Súd to označil za obchádzanie dlhovej brzdy, pretože vláda schválila retroaktívne použitie peňazí na úplne iný účel a nesplnila ústavné nároky na núdzové pôžičky. Súd skonštatoval, že princípy dlhovej brzdy nemožno obísť využitím špecializovaných fondov. Čím dlhšie kríza trvá, tým lepšie musí zákonodarca odôvodniť využitie núdzových opatrení, tvrdí súd.
Zákonodarca však dostatočne nevysvetlil, prečo peniaze z pandemického fondu nevyužil už v roku 2021. Vláda musela rozpočet novelizovať a do klimatického fondu vložila viac ako 40 miliárd eur. Portugalský ústavný súd zasa v roku 2013 zrušil viaceré šetriace opatrenia, napríklad pozastavenie vyplácania trinástych a štrnástych platov a dôchodkov pre štátnych zamestnancov. V rozpočte tak vytvoril dieru vo výške 0,8 percenta HDP.
Náš Ústavný súd je zdržanlivý
Napokon, aj náš Ústavný súd už raz o súlade štátneho rozpočtu so zákonom o rozpočtovej zodpovednosti rozhodoval. Dokonca to bolo za tejto vlády. V roku 2024 napadla skupina opozičných poslancov rozpočet na nasledujúci rok, pretože parlamentné výbory mali len šesť dní na preštudovanie návrhu, rozprava trvala menej ako 24 hodín a poslanci ani odborná verejnosť nemali dostatočnú možnosť sa k návrhu vyjadriť.
Opozícia okrem toho namietala aj nedodržanie výdavkových limitov. Ústavný súd ich návrhu nevyhovel, pretože chce minimalizovať svoje zásahy do právomocí Národnej rady a do vzťahu medzi ňou a vládou má vstupovať len výnimočne a také vážne pochybenia v legislatívnom procese, ktoré by mu to umožnili, nenašiel.
Zároveň skonštatoval, že nemôže skúmať reálnosť ekonomických aspektov štátneho rozpočtu. „Platná ústavná úprava však neumožňuje posilňovanie jeho pozície v procese prijímania štátneho rozpočtu cez konanie o súlade právnych predpisov na ústavnom súde. Uvedené je v rukách ústavodarcu, ktorý vykonáva štátnu moc zverenú mu občanmi – voličmi,“ píšu sudcovia v náleze.
To, že vtedy bol súd zdržanlivý, však neznamená, že bude aj teraz. Nejde o nadužívanie skráteného legislatívneho konania, pri ktorom sú košickí sudcovia voči parlamentu tradične benevolentní a držia sa „triezveho prístupu k prieskumu“, aby rešpektovali autonómiu a suverenitu parlamentu. Výdavkové limity takisto v ústave nie sú, no princípy rozpočtovej zodpovednosti označil za ústavnú hodnotu a piliere našej „finančnej ústavy“.
Protiústavný Dzurindov rozpočet
Ani ústavní právnici nepochybujú o tom, ako by súd rozhodol. „Keby vláda predložila čo i len návrh, ktorý by bol schodkový, tak by porušila príkaz, ktorý priamo vyplýva z ústavnej normy,“ povedal v júni pre Aktuality.sk ústavný právnik Marián Giba. „Máme už judikát Ústavného súdu, z ktorého sa dá celkom spoľahlivo vyvodiť, že v takom prípade by sa mala vysloviť protiústavnosť.“
