Slovenský parlament sa v uplynulých dňoch opäť stal svedkom mimoriadne ostrej a napätej výmeny názorov, ktorá v plnej nahote odhalila hlboké trhliny v prístupe k poslaneckej práci a k samotnému rešpektovaniu základných demokratických pravidiel. Nedávny otvorený konflikt medzi poslancom Igorom Šimkom a poslankyňou opozičného hnutia Progresívne Slovensko (PS) Mesterovou priamo v pléne
Národnej rady Slovenskej republiky jasne ukázal, aká tenká a krehká je hranica medzi hlučným politickým divadlom pre kamery a skutočným, zodpovedným výkonom poslaneckého mandátu. Táto parlamentná prestrelka opätovne otvorila zásadné otázky o tom, ako by mala vyzerať politická kultúra a či sa pravidlá rokovacieho poriadku môžu účelovo ohýbať podľa toho, ktorej politickej strane to v danej chvíli vyhovuje.
Celý tento intenzívny spor odštartovala poslankyňa Mesterová, ktorá vystúpila s požiadavkou na zmenu doterajších pravidiel fungovania a otvárania parlamentných výborov. Podľa jej vyjadrenia by bolo oveľa demokratickejšie, keby na úspešné otvorenie výboru stačil súhlas len jednej tretiny všetkých poslancov. To by v praxi znamenalo, že opozícia by získala nezávislú právomoc iniciovať a viesť tieto dôležité rokovania bez ohľadu na postoj vládnej koalície. Svoj hlavný argument oprela o výsledky posledných parlamentných volieb.
Uviedla, že kým súčasná vládna koalícia získala od občanov približne 1 300 000 hlasov, celá opozícia dokázala osloviť až 1 200 000 voličov. Podľa jej logiky nie je tento číselný rozdiel natoľko priepastný, aby koalícia mohla ignorovať hlasy menšiny a blokovať opozičné iniciatívy.Na tieto vyhlásenia však okamžite, rázne a s neskrývanou iróniou zareagoval poslanec Igor Šimko, ktorý argumenty progresívcov úplne ochromil.
Vo svojom diskusnom príspevku poukázal na viaceré prešľapy, ktorých sa opoziční zákonodarcovia pravidelne dopúšťajú priamo v rokovacej sále. Šimko s ironickým podtónom poznamenal, že verejnosť sa čoraz častejšie pýta, či netreba upraviť rokovací poriadok skôr kvôli nepatričnému správaniu poslancov, ktorí agresívne búchajú po mikrofónoch. Týmto správaním totiž priamo ničia spoločný majetok Národnej rady, ktorý bol zakúpený z daní každého jedného občana Slovenskej republiky. S úškrnom dodal, že pri dlhodobom počúvaní niektorých opozičných prejavov hrozí ostatným poslancom choroba z povolania či dokonca trvalé zdravotné následky.
Šimko sa vo svojej vecnej argumentácii pevne oprel o samotný základný pilier modernej demokracie, ktorým je rešpektovanie väčšinového rozhodnutia. Pripomenul, že ak nejaký názor získa vo voľbách nadpolovičnú väčšinu, teda viac ako 51 percent, musí byť v demokratickom zriadení plne akceptovaný a rešpektovaný. Je to legitímny výsledok vôle ľudu, ktorý si koalíciu zvolil.Najtvrdší úder však opozícia dostala v okamihu, keď Šimko poukázal na ich vlastnú absolútnu nedisciplinovanosť a do očí bijúce pokrytectvo.
Obvinil hnutie Progresívne Slovensko a celú opozíciu z toho, že pred médiami predvádzajú hysterické scény o ohrození demokracie, no ich reálny prístup k práci je žalostný. Ako jasný dôkaz uviedol situáciu okolo mimoriadnych parlamentných schôdzí, ktoré samotná opozícia s veľkou slávou zvoláva. Šimko odhalil šokujúcu realitu: hoci opozícia disponuje v parlamente celkovo 71 poslancami, na ich vlastné mimoriadne schôdze sa reálne dostaví len chabých 43 alebo 49 z nich. Toto konanie označil za hlboko úbohé a smutné. Na záver položil rečnícku otázku, ako môžu opozični politici neustále vyplakávať kvôli neotváraniu výborov, keď nie sú schopní zabezpečiť účasť ani svojich vlastných poslancov na schôdzach, ktoré sami iniciovali.
Táto ostrá parlamentná hádka jasne demonštruje, že skutočná politická zodpovednosť sa nemôže obmedzovať len na prázdne proklamácie a teatrálnosť pred kamerami. Ak opozícia žiada zmenu pravidiel a viac právomocí, musí najprv začať od seba, prestať ničiť štátny majetok a začať riadne vykonávať prácu, za ktorú je platená.
