BRATISLAVA – Posledná Hodina otázok v Národnej rade Slovenskej republiky opäť raz ukázala hlboký rozpor medzi reálnou politickou prácou pre občanov a teatrálnymi gestami, ktoré svedčia o nedostatku politickej kultúry a zodpovednosti. Rokovanie parlamentu sa zmenilo na dramatickú scénu, ktorá vyvrcholila predčasným ukončením schôdze a hromadným odchodom opozičných poslancov.
Celý konflikt odštartoval premiér Robert Fico, ktorý sa postavil pred poslaneckú snemovňu s cieľom otvorene pomenovať zásadné a citlivé témy. Vo svojom prejave poukázal na podľa neho absurdnú situáciu týkajúcu sa rodiny podpredsedu parlamentu Michala Šimečku. Podľa vyjadrení predsedu vlády vedie Európska komisia v súčasnosti na Slovensku exekúciu voči jedinej konkrétnej osobe, respektíve rodine, a tou je práve rodina Michala Šimečku. Ide o sumu 150-tisíc eur, ktorá mala byť podľa premiéra neoprávnene odčerpaná či „prešustrovaná“ z fondov Európskej únie.
Fico vo svojom ostrom vystúpení zdôraznil, že Európska komisia si na Slovensku našla exekútora na vymáhanie tejto sumy a kritizoval prístup samotného Šimečku k tejto rodinnej záležitosti. Premiér vyhlásil, že rodina doteraz nezaplatila ani jedno jediné euro z tejto exekúcie. Poznamenal, že on sám by sa hanbil takto verejne nechať vlastnú matku v problémoch, a namiesto dištancovania sa od prípadu by si radšej vzal úver, dlh vyrovnal a ospravedlnil sa. Podľa premiéra opozícia v mene svojich politických cieľov dokáže zaprieť aj vlastnú rodinu, čo považuje za pokrytectvo.
Reakcia opozičných poslancov na tieto slová bola okamžitá a búrlivá. Namiesto vecnej argumentácie a diskusie k meritu veci nasledovali hysterické útoky na premiéra a moralizovanie o tom, akým spôsobom by mal na otázky odpovedať. Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar však rázne zasiahol a označil odpoveď premiéra za plne legitímnu a v súlade s pravidlami parlamentu. Zdôraznil, že netreba podliehať precitlivenosti, keď niekto poslancom nastaví zrkadlo.Skutočný vrchol nezodpovednosti však nastal len o niekoľko minút neskôr, keď sa program schôdze presunul k reálnym problémom, ktoré trápia bežných občanov Slovenska. Na pláne bolo prejednávanie otázok týkajúcich sa katastrofálneho sucha na východe krajiny a kritických problémov s dodávkami pitnej vody pre slovenské samosprávy.
Paradoxom zostáva, že tieto otázky na ministrov predložili práve samotní opoziční poslanci.Keď však Tibor Gašpar začal čítať mená predkladateľov z radov progresívnej opozície, v sále zostalo hrobové ticho. Poslanci Tamara Stohlová, Michal Sabo či Beáta Jurík boli postupne vyhlásení za neprítomných. Ukázalo sa, že v rokovacej sále nesedel ani jeden jediný opozičný poslanec, ktorý by bol pripravený vypočuť si odpovede členov vlády a obhajovať záujmy svojich voličov, hoci za svoju prácu poberajú tisíce eur z peňazí daňových poplatníkov.
Celému tomuto divadlu sa z poslaneckého balkóna prizerali študenti strednej školy, ktorí tak v priamom prenose videli absenciu profesionality a úcty k demokratickým inštitúciám zo strany zvolených zástupcov.
Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar nemal za danej situácie inú možnosť, než schôdzu predčasne ukončiť pre absolútny nezáujem a neprítomnosť tých, ktorí sa inak najradšej sťažujú pred televíznymi kamerami. Tento incident opäť vyvoláva vážne otázky o tom, či si niektorí poslanci vôbec zaslúžia svoj mandát, keď namiesto riešenia problémov s vodou a suchom volia radšej útek zo sály.
