Posted in

Zomrela onkomamka Zuzana († 47): Do poslednej chvíle bojovala za synov! Jej ODKAZ láme srdce

Bola symbolom obrovskej sily, nádeje a pomoci druhým. Zuzana Gondoľová (†47) z Čižatíc pri Košiciach prehrala svoj dlhoročný boj s agresívnou rakovinou prsníka, no za sebou zanechala obrovský odkaz. Mama dvoch synov celé roky podporovala ženy s onkologickým ochorením, dodávala im nádej a stála pri zrode komunity Onkomamky. Jej posledné slová dnes trhajú srdcia celému Slovensku.

Zuzana bojovala s rakovinou prsníka dlhých osem rokov. Napriek vlastnej bolesti a náročnej liečbe pomáhala ženám, ktoré si prechádzali podobným osudom. Povzbudzovala ich, vypočula ich a snažila sa, aby sa ani v chvíľach necítili samy.

Správa o jej smrti zasiahla množstvo ľudí. Sociálne siete zaplnili emotívne odkazy, spomienky a slová vďaky. Mnohí priznávajú, že stále nedokážu uveriť, že žena, ktorá rozdávala silu ostatným, už nie je medzi nimi.

Silné slová od priateľov aj Onkomamiek

S dojemným odkazom sa s ňou na Facebooku rozlúčila aj jej blízka priateľka Buba Dulinová. “Zuzka, nikdy nezabudnem, nech je tvojej krásnej dušičke už len tak dobre, aké dobro si ty rozosievala vôkol seba… navždy ostávaš v našich srdciach.”

Bolestivé slová zverejnilo aj občianske združenie Onkomamky, pri ktorého zrode Zuzana stála. “Dnes nás zasiahla veľmi smutná správa. Odišla jedna zo spoluzakladateliek Onkomamiek Zuzana Gondoľová. Zuzka, úžasná žena s veľkým srdcom, ktorá veľkú časť svojho života venovala pomoci iným ženám.

Zuzana († 47) prehrala boj so zákernou chorobou.

Jej kolegyne a kamarátky spomínajú, že práve ona pomáhala vytvárať komunitu, kde ženy s rakovinou nachádzali podporu, pochopenie a bezpečné miesto. “Rozdávala nádej, podporu, pochopenie a ľudskosť tam, kde to bolo najviac potrebné. Vedela vypočuť, povzbudiť, objať slovom aj prítomnosťou.”

Podľa členiek združenia bola Zuzana doslova srdcom celej komunity. “Pomáhala budovať komunitu, v ktorej sa ženy mohli cítiť prijaté, pochopené a menej samé. Ďakujeme za všetko, čo si tu zanechala. Tvoja dobrota, sila a úsmev zostanú navždy v našich srdciach.”

 

Bola symbolom obrovskej sily, nádeje a pomoci druhým. Zuzana Gondoľová (†47) z Čižatíc pri Košiciach prehrala svoj dlhoročný boj s agresívnou rakovinou prsníka, no za sebou zanechala obrovský odkaz. Mama dvoch synov celé roky podporovala ženy s onkologickým ochorením, dodávala im nádej a stála pri zrode komunity

Onkomamky. Jej posledné slová dnes trhajú srdcia celému Slovensku.Zuzana bojovala s rakovinou prsníka dlhých osem rokov. Napriek vlastnej bolesti a náročnej liečbe pomáhala ženám, ktoré si prechádzali podobným osudom. Povzbudzovala ich, vypočula ich a snažila sa, aby sa ani vnajťažšíchchvíľach necítili samy.Správa o jej smrti zasiahla množstvo ľudí.Sociálne siete zaplnili emotívne odkazy, spomienky a slová vďaky.Mnohí priznávajú, že stále nedokážu uveriť, že žena, ktorá rozdávala silu ostatným, už nie je medzi nimi.Silné slová od priateľov aj OnkomamiekS dojemným odkazom sa s ňou na Facebooku rozlúčila aj jej blízka priateľka Buba Dulinová. “Zuzka, nikdy nezabudnem, nech je tvojej krásnej dušičke už len tak dobre, aké dobro si ty rozosievala vôkol seba… navždy ostávaš v našich srdciach.”Bolestivé slovázverejniloaj občianske združenie Onkomamky, pri ktorého zrode Zuzana stála. “Dnes nás zasiahla veľmi smutná správa. Odišla jedna zo spoluzakladateliek Onkomamiek Zuzana Gondoľová. Zuzka, úžasná žena s veľkým srdcom, ktorá veľkú časť svojho života venovala pomoci iným ženám.”

Zuzana († 47) prehrala boj so zákernou chorobou.Jej kolegyne a kamarátky spomínajú, že práve ona pomáhala vytvárať komunitu, kde ženy s rakovinou nachádzali podporu, pochopenie a bezpečné miesto. “Rozdávala nádej, podporu, pochopenie a ľudskosť tam, kde to bolo najviac potrebné. Vedela vypočuť, povzbudiť, objať slovom aj prítomnosťou.”Podľa členiek združenia bola Zuzana doslova srdcom celej komunity. “Pomáhala budovať komunitu, v ktorej sa ženy mohli cítiť prijaté, pochopené a menej samé. Ďakujeme za všetko, čo si tu zanechala.Tvoja dobrota, sila a úsmev zostanú navždy v našich srdciach.”