Písal sa rok 1969 a svet bol na pokraji výbuchu. Štyria mladí muži, z ktorých ani jeden nemal viac ako 27 rokov, mali sen. Chceli vytvoriť najväčší hudobný festival v dejinách. Miesto bolo vybraté: Wallkill v štáte New York. Pozemky boli prenajaté, pódia sa stavali a predalo sa viac ako 50 000 lístkov. Potom však prišla tvrdá rana.
Len mesiac pred začiatkom, 15. júla, mesto Wallkill festival zakázalo. Oficiálny dôvod? „Nedostatočný počet prenosných toaliet.“ Skutočný dôvod? Čistý strach. Strach z pol milióna „vlasatých hippies“, ktorí by mohli zničiť ich pokojnú komunitu. Organizátori sa ocitli v bezvýchodiskovej situácii. Najväčší rockový sen bol bez domova.
Záchrana prišla od muža, od ktorého by to nikto nečakal. Max Yasgur, 49-ročný konzervatívny farmár z Bethelu, vlastnil 600 akrov pôdy. Hoci zdieľal len málo hodnôt s generáciou „detí kvetov“, veril v slobodu prejavu. „Dám im svoje polia,“ povedal.
Následky boli okamžité a kruté. Susedia sa proti nemu obrátili. Pri cestách sa objavili nápisy: „Nekupujte Yasgurovo mlieko. Miluje hippies.“ Max dostával výhražné telefonáty, miestne obchody ho odmietali obslúžiť. Napriek tomu neustúpil. Ani len na sekundu.
Organizátori mestu Bethel tvrdili, že očakávajú 50 000 ľudí. Už 13. augusta, dva dni pred začiatkom, ich tam kempovalo 50 000. V piatok ráno sa po cestách valila rieka ľudí. Viac ako 400 000 tiel zaplavilo Yasgurovu farmu. Ploty padli skôr, než stihli postaviť pokladne. Z festivalu sa stal koncert zadarmo – nie z vôle, ale z nutnosti.
Doprava zamrzla na kilometre ďaleko. Jedlo došlo. Voda dochádzala. A potom prišiel dážď. Prudký, nekonečný lejak, ktorý zmenil polia na hlboké močiare bahna. Ale nikto neodišiel.
Tridsaťdva umelcov bojovalo s technickými katastrofami a časovými sklzmi. Richie Havens musel improvizovať skladbu „Freedom“, pretože ostatní umelci uviazli v zápche. Na pódiu sa zrodili hviezdy. Neznámy Santana šokoval svet. Janis Joplin spievala s dušou na dlani. The Who, Jefferson Airplane a Crosby, Stills, Nash & Young hrali v blate a elektrizujúcom napätí.
V pondelok ráno, 18. augusta, keď na poliach zostalo už len pár tisíc vytrvalcov, vystúpil na pódium Jimi Hendrix. O deviatej ráno predviedol niečo, čo zmenilo dejiny. Jeho interpretácia americkej hymny „The Star-Spangled Banner“ – plná skreslenia, kvílenia gitary a zvukov pripomínajúcich bomby vo Vietname – sa stala definitívnym zvukom jednej generácie. Trvalo to necelé štyri minúty, ale ozvena znie už viac ako päťdesiat rokov.
Max Yasgur pred koncom vystúpil pred dav: „Dokázali ste svetu niečo úžasné. Pol milióna mladých ľudí sa zišlo, aby sa tri dni bavili hudbou a mierom, a nič iné ako hudbu a mier sme tu nenašli.“
