Posted in

„Tchyně ma udrela pred manželom. A na druhý deň sa prebudil sám – odišla som z prázdneho bytu, kde už pre mňa nebolo miesto.

Lucas bol v šoku. Strata svojich vecí bola ranou, ale najviac ho bolela Klaryina neprítomnosť. Do toho rána si bol istý, že všetko patrí jemu. Že jeho žena s ním zostane, bez ohľadu na to, ako sa k nej správa. Ale teraz – jednoducho odišla. A vzala so sebou ticho, teplo a starostlivosť, ktoré kedysi považoval za samozrejmé.

„Možno… možno len išla na prechádzku…,“ zamumlal Lucas, sám neveriac tomu, čo hovorí.

„Prestaň, synu,“ zasyčala Margaret. „Vzala si notebook, prsteň, topánky. Tá žena nás okradla!“

Ale Lucas ju už nepočul. V hlave sa mu stále opakovali obrazy z posledných mesiacov: ako ho Klara podporovala po strate práce, ako ho počúvala, keď všetci ostatní mlčali, ako ticho plakala v kúpeľni, lebo si myslela, že ju nepočuje.

A potom pochopil – jej slzy, unavený hlas, pohľady – to všetko boli varovania. Ale ten smiech, ktorý z neho vyšiel potom, čo ju matka udrela… to bol koniec. Klara mu už nemohla odpustiť.

Večer jej zavolal. Telefón zvonil, ale nikto to nezdvihol. Skúsil to ešte niekoľkokrát. Bez úspechu. Poslal jej správu: „Klara, kde si? Porozprávajme sa, prosím…“

Odpoveď neprišla.

Uplynuli tri dni. Lucas nevyšiel z domu. Nejedol, nespal. Margaret začala mať obavy – nie kvôli Kláre, ale preto, že jej „silný syn“ sa zmenil na niekoho cudzieho, slabého, zlomeného.

Štvrtý deň prišlo niečo neočakávané – list. Nie správa, nie e-mail. List v obálke. Ručne písaný, známym písmom Klary.

„Lucas,

neodešla som, aby som ti ublížila. Odišla som, lebo keby som zostala, stratila by som samú seba.

Dlho som si myslela, že láska je trpezlivosť, porozumenie, odpustenie. Že keď budem milovať dosť, zmeníš sa.

Ale ty si sa nezmenil. Stal si sa niekým, koho nepoznám. A tvoja matka… bola len katalyzátorom.

Jej rana nebolela fyzicky. Bola len poslednou z radu mnohých ponížení.

Vzala som si pár vecí – nie z pomsty, ale preto, že boli moje alebo mi boli darované.

Nenávidím ťa. Ale už ťa nemilujem.

Prajem ti, aby si sa zmenil. Nie kvôli mne. Kvôli sebe.

Zbohom,

Klara

Lucas čítal list mnohokrát. Najprv so zlosťou. Potom s ľútosťou. Potom v tichosti.

Na druhý deň sa zbalil. Margaret bola otrasená.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *