*
* Aktuality
*
*
7 °C – Bratislava pondelok 19. 10. 19. 10. Kristián Komentáre dnes 19. okt 2026 o 05:45 21 min. čítania Pridať do Google BÚRLIVÁ VZBURA PROTI DONALDOVI TRUMPOVI V KONGRESE: SENÁTORI Z OBOCH STRÁN ZÚRIA (240. TÝŽDEŇ VOJNY)
1 fotka v galérii Donald Trump a Vladimir Putin Zdroj: Aktuality.sk/Reuters Vladimír Bednár Uložiť článok Energetický chaos po Trumpovom oznámení prímeria. Rusi útočia na ukrajinské siete, Kyjev žiada garancie od USA Pondelok 12. október 2026 (1692. deň vojny)
Energetické (ne)prímerie
Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že Ukrajina a Rusko sa dohodli na okamžitom zastavení útokov na energetické zariadenia. Ani jedna z bojujúcich strán toto vyhlásenie amerického prezidenta následne ale nepotvrdila. Naopak, v nasledujúcich hodinách ruské útoky cielene smerovali na ukrajinskú energetickú a dopravnú infraštruktúru, vrátane zariadenia na ťažbu zemného plynu v Charkovskej oblasti.
Ruský nočný vzdušný útok na veľkú vzdialenosť: 121 útočných dronov typu Shahed a jedna raketa Ch-59, odpálená z priestoru nad Čiernym morom, zneškodnených a potlačených 89 bezpilotných lietadiel, z toho 55 prúdových, zásahy v 15 cieľových lokalitách.
V reakcii na oznámenie amerického prezidenta Donalda Trumpa o prímerí, pokiaľ ide o útoky na energetické zariadenia, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že Ukrajina je pripravená podpísať záruky zdržať sa útokov na energetické objekty, ak Rusko preukáže, že s takýmto režimom skutočne súhlasí. Zdôraznil, že prípadná dohoda musí byť dôveryhodná a jej dodržiavanie musia zabezpečiť Spojené štáty. Zároveň upozornil, že ruské útoky na ukrajinskú energetickú sústavu pokračovali aj po verejných vyjadreniach amerického prezidenta Donalda Trumpa o prímerí.
Ukrajinský generálny štáb informoval, že jeho sily za predchádzajúci deň eliminovali 1 470 ruských vojakov. V súhrnnej bilancii od začiatku invázie (podľa Ukrajinského generálneho štábu) dosiahli číslo 1 554 310 ruských vojakov. Agentúra Bloomberg, odvolávajúca sa na nemenovaného vojenského predstaviteľa NATO, uviedla, že Rusi za september stratili viac ako 50 000 vojakov, z toho je približne 28 000 mŕtvych. Odhadované ukrajinské straty za rovnaký mesiac mali dosiahnuť číslo približne 5 000 osôb. Pomer strát ruských a ukrajinských sa tak zvýšil na 1:10. V pomere počtu mŕtvych vojakov je situácia pre Rusko ešte nepriaznivejšia.
Americkí senátori zastupujúci obe politické strany – republikánov a demokratov, menovite Gene Shagin, Susan Collins, Richard Blumenthal, Lisa Murkowski, Ron Wyden, Tom Tillis a John Curtis vydali vyhlásenie, v ktorom konštatujú, že v roku 2022 Kongres jasne zakázal dovoz ruských energetických nosičov, aby zabránil financovaniu vojny na Ukrajine. Kongres v tomto zákone dal jasne najavo, že Spojené štáty by nemali dovážať ropu z Ruska, kým neukončí svoju agresiu voči Ukrajine a nezbaví sa hrozieb voči našim spojencom v NATO. Rozhodnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa povoliť dovoz ruskej motorovej nafty do Spojených štátov priamo porušuje tento zákon. Prezident tiež pred uzavretím dohody túto dohodu nekonzultoval s Kongresom USA, ani neposkytol žiadne vysvetlenie svojho rozhodnutia, ako to vyžaduje tento zákon.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová po rozhovore s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským oznámila pridelenie dodatočného financovania produkcie ukrajinských dronov a rakiet. Zároveň konštatovala, že ďalšia podpora Ukrajiny má posilniť jej obranu a ochranu jej vzdušného priestoru. Zároveň avizovala rokovania o finančných potrebách Ukrajiny na nasledujúci rok. Ministri zahraničných vecí EÚ schválili rozšírenie sankčných zoznamov o takmer 1 600 osôb napojených na ruský vojensko-priemyselný komplex. Podľa podpredsedníčky Európskej únie a vysokej predstaviteľky Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Kaje Kallasovej sa viac než polovica sankcionovaných osôb podieľa na dodávateľských a výrobných reťazcov balistických rakiet.
Výbor stálych zástupcov členských štátov EÚ, vrátane zástupcu Maďarska, súhlasil s otvorením druhého a tretieho rokovacieho klastra pre Ukrajinu. Maďarsko ukončilo blokovanie otvorenia ďalších klastrov po schválení zmien ukrajinského zákona o vzdelávaní. Samotné otvorenie klastrov sa očakávalo na rokovaní nasledujúci deň 13. októbra. Novootvorené klastra sa týkajú harmonizácie ukrajinského trhu s európskym, konkurencieschopnosti a inkluzívneho rastu.
Podľa ruských sociálnych sietí ropný terminál pri Novošachtinskom závode na ropné produkty v Rostovskej oblasti, ktorý bol napadnutý ukrajinskými dronmi v noci z 9. na 10. októbra, po 3 dňoch od útoku naďalej horel. Ruské vládne úrady sa snažili rozšíriť informáciu o tom, že požiar nehorí v areáli podniku, ale je to horiaca trstina v okolí terminálu. Videozáznamy požiaru však vylučujú, že toto tvrdenie je pravdivé.
Britský premiér Andy Burnham vyhlásil, že nie sú pochybnosti o tom, že Rusko skutočne zasahovalo do referenda o vystúpení krajiny z Európskej únie a varoval pred podobnými súčasnými aktivitami Ruska v ďalších krajinách EÚ, najmä vo Francúzsku a Nemecku.
Utorok 13. októbra 2026 (1693. deň vojny)
Tragický útok na Charkov
Ruský nočný útok: piatimi balistickými raketami Iskander-M/S-400, deviatimi mikrostrelami s plochou dráhou letu S8000 Banderol a 108 bezpilotnými lietadlami typu Shahed. Podľa ukrajinských vzdušných síl protivzdušná obrana zostrelila alebo potlačila prostriedkami rádioelektronického boja 88 dronov, vrátane 58 prúdových. Zásahy útočných prostriedkov boli zaznamenané v 17 cieľových lokalitách a pády trosiek na ďalších siedmich. Najtragickejšie následky mal útok na Charkov, kde ruský dron zasiahol obytnú výškovú budovu, pričom tento útok spôsobil smrť štyroch obyvateľov domu. Ďalších viac ako 10 ľudí utrpelo zranenia.
Ukrajinské sily počas dňa pokračovali v útokoch na ruské vojenské ciele. Ukrajinský generálny štáb oznámil, že v noci jeho sily zasiahli opravárenskú základňu samohybných odpaľovacích zariadení a nabíjacích vozidiel raketového systému Iskander-M v Kurskej oblasti. V Brianskej oblasti bola zasiahnutá ruská radarová stanica. Na okupovanom území Luhanskej oblasti ukrajinské sily napadli sklad pohonných hmôt pri Dovžansku a muničný sklad pri Rubižnom. Zasiahnuté boli aj zhromaždiská ruských vojakov v Doneckej, Záporožskej a Luhanskej oblasti. Na línii kontaktu pokračovali najintenzívnejšie boje v pokrovskom smere, kde ruské jednotky vykonali 29 útokov. V juhoslovjanskom smere ukrajinské sily odrazili 20 útokov a na kosťantynivskom smere ich evidovali 15. Na limanskom smere Rusi šesťkrát útočili v okolí Kolodjazi a Lymanu.
762. samostatná bezpečnostná brigáda Štátnej špeciálnej dopravnej služby zverejnila videozáznam zostrelenia vzácneho ruského dronu KVS s kruhovým krídlom, a to pomocou ukrajinského stíhacieho dronu Sting. Dron KVS je doplnený o kruhové krídlo, ktoré mu umožňuje dosiahnuť väčšiu rýchlosť a väčší dolet ako klasické FPV drony.
Agentúra Reuters informovala, že Inovačný fond NATO v hodnote 1 miliardy eur rozširuje svoje aktivity v Poľsku a hľadá investičné príležitosti v oblasti obranných technológií. Podľa vyjadrenia prezidenta fondu Ariho Jonssona krajiny na východnom krídle NATO najviac potrebujú technológie na detekciu, sledovanie a neutralizáciu dronov, ako aj možnosti vesmírneho prieskumu a sledovania.
Spojené štáty potvrdili pokračovanie dodávok zbraní Ukrajine prostredníctvom mechanizmu PURL, v ktorom európski a kanadskí spojenci nakupujú americké zbrane a muníciu pre ukrajinské ozbrojené sily. Americký veľvyslanec pri NATO Matthew Whitaker však následne oznámil oneskorenia dodávok v rámci mechanizmu, predovšetkým rakiet pre systém protivzdušnej obrany Patriot. Dopyt po týchto systémoch podľa neho prevyšuje dostupné zásoby. Washington preto podľa Matthewa Whitakera rokoval so spojencami o presune existujúcich zásob najmä rakiet systému Patriot a rozšírení výroby kritických systémov na oboch stranách Atlantiku. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj očakával oznámenie nových balíkov podpory od európskych partnerov počas týždňa.
Podľa denníka The Washington Post, ktorý citoval nemenovaného amerického predstaviteľa, prebiehajú medzi USA a európskymi štátmi rokovania o novom štvorbodovom pláne na povojnové usporiadanie vzťahov medzi Ukrajinou a Ruskom. Plán navrhuje riešenia pre územné otázky, bezpečnostné záruky a ekonomické dohody. Cieľom tejto dohody má byť nielen ukončenie vojny, ale aj širšia stabilizácia vzťahov medzi Ruskom a Európou.
Americký prezident Donald Trump musel čeliť otázke novinárov, ktorí sa pýtali, či vôbec Rusko a Ukrajina súhlasili so zastavením vzájomných útokov na energetické zariadenia. Podľa vyjadrenia Donalda Trumpa obe strany súhlasili so zastavením útokov, lebo im povedal, aby zastavili útoky. Nateraz sa zdá, že Donald Trump v skutočnosti žiadnu reálnu, obojstranne koordinovanú dohodu o energetickom prímerí vopred nedohodol a obe strany odmietli, že by akceptovali takú dohodu. Agentúra Reuters zároveň informovala, že Vladimir Putin by podľa zdroja blízkeho Kremľu mohol obnoviť rokovania len v prípade, že Rusko získa aj zostávajúcu neokupovanú časť Donbasu, kontrolovanú Ukrajinou. Administratíva Donalda Trumpa údajne dúfala, že dohoda o dodávkach ruskej motorovej nafty a prípadné obmedzenie ukrajinských útokov na ruskú energetickú infraštruktúru vytvoria priestor na obnovenie rokovaní. Podľa Reuters mali americkí vyslanci Steve Witkoff a Jared Kushner túto informáciu sprostredkovať ukrajinským predstaviteľom. Tento krok je možné interpretovať tak, že Donald Trump vyvíja nátlak na Ukrajinu, aby prijala dohodu, ktorá je jednostranná a výhodná len pre Ruskú federáciu, pritom však Ruská federácia neplánuje v skutočnosti rokovať o mieri.
Streda 14. októbra 2026 (1694. deň vojny)
Ukrajincom obmedzili Starlink
Systematický kombinovaný útok na ukrajinskú energetickú infraštruktúru – Rusi ho podnikli napriek tomu, že Ukrajina sa zdržala útokov na ruskú energetickú infraštruktúru. Podľa ukrajinských vzdušných síl Rusko použilo 39 vysokorýchlostných striel a 128 útočných bezpilotných lietadiel typu Shahed. Medzi vysokorýchlostnými strelami boli balistické rakety Iskander-M/KN-23/S-400 a protilodné strely Oniks. Ukrajinská protivzdušná obrana zneškodnila štyri rakety a 115 útočných dronov vrátane 59 prúdových. Napriek tomu boli zaznamenané zásahy v 22 lokalitách a trosky zostrelených dronov dopadli v ďalších ôsmich lokalitách. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že útok poškodil 26 prvkov elektroenergetickej sústavy a štyri objekty ropného a plynárenského sektora. Po útoku zostalo bez elektriny najmenej 600 000 ľudí. Podľa ukrajinských predstaviteľov nebolo pred prvým balistickým úderom doručené obvyklé varovanie od zahraničných partnerov.
Na druhej strane ukrajinské sily pokračovali v útokoch na ruské vojenské a logistické ciele. Ukrajinský Generálny štáb oznámil zásah miesta, z ktorého ruské jednotky vypúšťali útočné drony v okolí okupovaného Donecka. Ukrajinské drony tiež zaútočili na ruské dátové centrum, ktoré sa nachádza v Balakove v Saratovskej oblasti. Dátové centrum vlastní najväčšia ruská banková a technologická spoločnosť Sberbank a v dátovom centre, ktorého kapacita je 3 000 rackov, je okrem iného hosťovaný najväčší ruský superpočítač. Útok pravdepodobne nespôsobil významnejšie škody na infraštruktúre, pretože po útoku neboli zaznamenané výpadky dátových služieb Sberbank.
Veliteľ ukrajinského 3. armádneho zboru, brigádny generál Andriy Bilecky, informoval, že v rámci štvrtej fázy operácie Vivaldi ukrajinské jednotky získali späť kontrolu nad obcami Zelená Dolyna, Lypove a Kolodjazi a nad ďalšími 101 km² územia. Cieľom operácie bolo zabrániť ruským jednotkám obísť sloviansko-kramatorskú aglomeráciu a prerušiť zásobovaciu trasu Charkov – Sloviansk. Andriy Bilecky uviedol, že počas štyroch fáz operácie získali ukrajinské sily späť 277 km² a 16 obcí.
115. brigáda ukrajinských ozbrojených síl oznámila zničenie ruského bojového vrtuľníka Mi-28NM pomocou protilietadlového FPV dronu, pričom tento zostrel doložila videozáznamom z útoku.
Viacerí ukrajinskí vojenskí predstavitelia informovali, že počas noci došlo k obmedzeniu fungovania vojenskej verzie satelitného internetu Starlink, ktorý sa volá Starshield a používa sa pri pohybe objektov rýchlosťou prevyšujúcou 160 km/h. Ukrajinský odborník Serhij Flash Beskrestnov upozornil, že zmena môže narušiť bojové misie a obmedziť schopnosť ukrajinských jednotiek používať niektoré dronové systémy vrátane systémov obrany proti prúdovým dronom Shahed. Ukrajinské ministerstvo obrany Ukrajiny následne informovalo, že je v kontakte s partnermi v Spojených štátoch amerických, NATO a spoločnosťou SpaceX ohľadom riešenia obmedzení prevádzky satelitných komunikačných terminálov Starshield. Obmedzenie výpadkov len na pohybujúce sa terminály istou rýchlosťou, ktoré náležia sieti Starshield, naznačuje, že ide o cielené obmedzenie kapacity siete zo strany inštitúcií americkej vlády, pretože prevádzkovateľom siete Starshield nie je spoločnosť SpaceX, ale sú nimi americké spravodajské agentúry a Vesmírne sily amerických ozbrojených síl.
Veľká Británia oznámila urýchlenie dodávok ľahkých viacúčelových rakiet LMM Martlet, ktoré sa osvedčili pri ničení ruských prúdových dronov. Londýn presunie v rámci celkového balíka dodávok rakiet v hodnote 45 miliónov libier dodávky časť z nich (ide o rakety v hodnote 10 miliónov libier) na skorší termín. Celkovo sa Spojené kráľovstvo zaviazalo dodať Ukrajine viac než 5 000 týchto rakiet v priebehu štyroch rokov.
Európska komisia vyčlenila ďalších 2,86 miliardy eur z obranného komponentu vojnového úveru (jeho celková hodnota je 90 miliárd eur). Peniaze majú slúžiť na nákup dronov, systémov protivzdušnej obrany, rakiet, radarov, prostriedkov rádioelektronického boja a munície. Komisia uviedla, že od roku 2022 dosiahla celková podpora EÚ a jej členských štátov Ukrajine 231,5 miliardy eur vrátane 3,8 miliardy eur z výnosov zo zmrazených ruských aktív.
Dvanásť amerických senátorov, konkrétne demokrati Richard Blumenthal, Chris Coons, Dick Durbin, Jack Reed, Jeanne Shaheen a Sheldon Whitehouse, pridali sa k nim republikáni Alan Armstrong, Susan Collins, John Cornyn, Mitch McConnell, Lisa Murkowski a Tom Tillis, ktorí podpísali list adresovaný americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi, v ktorom ho žiadajú, aby zrušil nedávnu dohodu s ruským prezidentom Vladimirom Putinom umožňujúcu vstup motorovej nafty ruského pôvodu na svetové trhy. Podľa senátorov umožnenie Ruskej federácii voľne predávať ruskú motorovú naftu na svetových trhoch poškodzuje bezpečnostné záujmy USA a je zradou ukrajinského ľudu, ktorý sa naďalej bráni pred Putinovou vražednou a nezákonnou vojnou.
Talianska premiérka Giorgia Meloniová označila dohodu medzi USA a Ruskou federáciou o dodávke motorovej nafty za vysoko rizikovú, pretože môže priniesť Moskve nové príjmy na financovanie vojny a oslabiť sankčný tlak na Rusko. Upozornila, že takéto opatrenie môže byť v rozpore so snahou prinútiť Rusko rokovať o ukončení vojny. Krajne pravicová francúzska prezidentská kandidátka Marine Le Penová vyhlásila, že ak uspeje v nadchádzajúcich prezidentských voľbách vo Francúzsku, je pripravená dosiahnuť prudké zníženie rozpočtu EÚ a obmedziť právomoci Bruselu. Opäť zdôraznila, že Paríž nepodporí ďalšie financovanie Ukrajiny.
Štvrtok 15. októbra 2026 (1695. deň vojny)
Ukrajina oznámila obnovu útokov na energetické ciele
Ruský masívny dronový útok na územie Ukrajiny: zaútočili dvoma riadenými leteckými protizemnými strelami Ch-59 a 580 bezpilotnými lietadlami rôznych typov. Podľa ukrajinských vzdušných síl protivzdušná obrana z toho zneškodnila alebo potlačila 536 dronov. Ruské zásahy boli zaznamenané celkovo v 31 cieľových lokalitách a pády trosiek zostrelených dronov na ďalších 11 miestach. Pri útoku boli opätovne poškodené ukrajinské zariadenia na ťažbu zemného plynu spoločnosti Naftogaz, pričom dronové útoky pokračovali aj počas dňa.
V kontexte zjavne pokračujúcich ruských útokov proti ukrajinským energetickým zariadeniam ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že Ukrajina obnoví útoky na ruské ropné rafinérie – krajina dodržiavala energetické prímerie vyhlásené Donaldom Trumpom, pričom Rusko túto situáciu zneužilo, zvýšilo intenzitu ruských útokov a ešte aj došlo k spomaleniu satelitnej komunikácie systému Starshield zo strany USA, čo ohrozuje ukrajinskú obranu pred ruskými útokmi.
Podpredsedníčka Európskej únie a vysoká predstaviteľka Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Kaja Kallasová podporila obnovenie ukrajinských útokov na ruské ropné rafinérie a zdôraznila, že obmedzenie ruských príjmov z ropy by pomohlo zastaviť financovanie ruskej vojny na Ukrajine.
Na druhej strane ukrajinské sily podnikli útok na ruské vojenské letisko Borisoglebsk v Voronežskej oblasti za použitia protizemnej verzie riadenej strely Neptun. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že pri útoku boli zničené štyri bombardéry Su-34, ktoré boli pri zásahu vyzbrojené leteckými bombami, čo zvýšilo ničivú silu útoku. Ďalšie dve bombardéry toho istého typu boli pri útoku vážne poškodené. Úspešnosť útoku, ako aj zničenie štyroch lietadiel doložili ukrajinské ozbrojené sily satelitným snímkam miesta útoku.
Po problémoch s fungovaním dátovej siete Starshield ukrajinské ministerstvo obrany oznámilo obnovenie plnej prevádzky systému Starshield na línii kontaktu. Americký senátor Tom Tillis za Republikánsku stranu inicioval vyšetrovanie dôvodov obmedzenia fungovania systému Starshield pre ukrajinské ozbrojené sily.
Agentúra Bloomberg informovala, že britský premiér Andy Burnham a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa pri rokovaniach v Londýne v stredu 14. októbra dohodli na ďalších dodávkach britských striel s plochou dráhou letu Storm Shadow. Estónsko oznámilo ďalší príspevok 10 miliónov eur na nákup zbraní pre Ukrajinu prostredníctvom mechanizmu PURL.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v Bruseli stretol s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem. Rokovali o posilnení protivzdušnej obrany a urýchlení dodávok vojenského materiálu. Ukrajina deklarovala potrebu najmä ďalších prostriedkov na zachytávanie balistických rakiet a muníciu pre stíhacie lietadlá F-16, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu v ničení prúdových dronov typu Shahed.
Denník The Washington Post zverejnil správu, podľa ktorej americkí predstavitelia varovali ukrajinské veľvyslanectvo, že nové ukrajinské útoky na ruskú energetickú infraštruktúru by mohli viesť k zastaveniu výmeny spravodajských informácií. Americký prezident Donald Trump však následne verejne uviedol, že Spojené štáty budú v zdieľaní spravodajských informácií pokračovať. Rozpor medzi mediálne sprostredkovaným varovaním a verejným vyjadrením prezidenta dokumentuje neistotu okolo podmienok poskytovania americkej podpory pre Ukrajinu a nedôveryhodnosť administratívy Donalda Trumpa. Pre Ukrajinu by prípadné obmedzenie spravodajských údajov znamenalo riziko pre včasné varovanie pred raketovými útokmi, ako aj plánovanie operácií proti ruským vojenským cieľom.
Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa predložila na stretnutí za účasti predstaviteľov Ukrajiny, Francúzska, Nemecka, Spojeného kráľovstva, EÚ a NATO počas rokovania v Miami 10. októbra návrh na prevod zmrazených ruských štátnych aktív pod kontrolou Washingtonu. Podľa denníka The Financial Times európski predstavitelia návrh odmietli s tým, že nechcú stratu kontroly nad ruskými aktívami a ich prípadný prevod na Ruskú federáciu. To dokumentuje nedôveru európskych spojencov voči administratíve Donalda Trumpa, najmä v kontexte jednostrannosti Donalda Trumpa vo vzťahu voči Ruskej federácii. Po ruskej invázii bolo zmrazených približne 260 miliárd eur aktív ruskej centrálnej banky, z toho viac než 210 miliárd eur v EÚ.
Agentúra Reuters informovala, že administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa skúma možnosť zrušenia sankcií voči lodiam tieňových flotíl Ruska a Iránu s cieľom znížiť cenu za prepravu ropy a ropných produktov a ovplyvniť tak cenu ropy na svetových trhoch pred blížiacimi sa americkými voľbami do Kongresu.
Portál Politico označil, že po prehre Viktora Orbána sa premiér Robert Fico stal najvýznamnejším spojencom Vladimira Putina v EÚ. Portál upozornil, že Slovensko oživuje od začiatku ruskej plnoprofilovej invázie na Ukrajinu neaktívne fórum pre hospodársku spoluprácu s Moskvou, pričom je po porážke Viktora Orbána jedinou krajinou EÚ, ktorá tak koná.
Piatok 16. októbra 2026 (1696. deň vojny)
Pápež volal s Vladimírom Putinom
Ruské intenzívne útoky na veľkú vzdialenosť pokračovali počas celého dňa. Podľa ukrajinských vzdušných síl Rusko počas noci nasadilo 315 bezpilotných lietadiel typu Shahed a 15 mikro striel s plochou dráhou letu S8000 Banderol. Ukrajinská protivzdušná obrana zneškodnila minimálne 253 dronov, z toho 49 prúdových, ako aj deväť striel S8000 Banderol.
Ruské útoky opäť smerovali na ukrajinské energetické zariadenia v Lucku a Volynskej oblasti, pričom pri útokoch boli poškodené energetické zariadenia a vo Volynskej oblasti spôsobili rozsiahle výpadky elektrickej energie. Podľa agentúry Reuters zostalo bez prúdu približne 370 000 ľudí.
Na druhej strane ukrajinské drony zasiahli viaceré ciele na ruskom území. Starosta Moskvy Sergej Sobianin informoval, že ruská protivzdušná obrana zostrelila 59 dronov smerujúcich k metropole. Kvôli rozsiahlym ukrajinským útokom boli dočasne opätovne uzavreté všetky štyri moskovské letiská. Výrazne obmedzená bola aj letecká doprava nad veľkou časťou európskeho Ruska. Ukrajinský generálny štáb zároveň oznámil zásah ruskej radarovej stanice 55Ž6U Nebo-U v okolí obce Magri v Krasnodarskom kraji. Podľa informácií poskytnutých ukrajinským generálnym štábom na mieste zásahu vypukol požiar.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že zníženie rýchlosti spojenia znemožnilo ukrajinským jednotkám zachytiť časť ruských prúdových dronov Shahed, ako aj uskutočňovať niektoré údery proti vojenským cieľom na okupovaných územiach. Podľa jeho vyjadrenia sa rýchlosť zariadení pri obmedzeniach znížila až na približne 70 km/h, čo komplikovalo používanie rýchlych stíhacích dronov.
Predstavitelia Bieleho domu popreli, že by prezident Donald Trump osobne nariadil obmedzenia systému Starshield. Naopak, agentúra Reuters s odvolaním sa na vyjadrenia amerických predstaviteľov a európskeho predstaviteľa uviedla, že pokyn na spomalenie systému bol vydaný v Bielom dome. Vzhľadom na to, že obmedzenia systému sa prejavili vo systéme Starshield, ktorý spravujú americké ozbrojené sily, by museli do cieleného obmedzenia fungovania systému byť zapojené americké vládne inštitúcie.
Belgický premiér Bart De Wever oznámil, že Belgicko plánuje dodať Ukrajine desať stíhacích lietadiel F-16 do konca roka 2026. Dodávky lietadiel sa v minulosti oneskorili pre posuny v zavádzaní nových belgických F-35, ktoré majú staršie lietadlá nahradiť. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a premiér De Wever rokovali aj o dodávke munície pre lietadlá F-16 vrátane 20 mm munície vyrábanej belgickou spoločnosťou FN Herstal.
Podľa denníka The Washington Post, ktorý citoval dvoch ukrajinských predstaviteľov a jeden zdroj zo Severoatlantickej aliancie, Ukrajina takmer úplne vyčerpala zásoby rakiet pre systémy Patriot. K 7. októbru mala podľa jedného zo zdrojov ukrajinským ozbrojeným silám zostať približne desiatka rakiet, ktoré boli následne použité pri obrane proti ďalším ruským útokom. Ukrajinskí predstavitelia označili situáciu za kritickú. Napriek tomu, že ďalšie dodávky prostredníctvom mechanizmu PURL v predchádzajúcom období pokračovali, podľa ukrajinského zdroja boli od mája značne nepravidelné a nedostatočné. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj už skôr uviedol, že na bezpečné zvládnutie zimy Ukrajina potrebuje približne 300 až 360 rakiet Patriot.
Pápež Lev XIV. telefonoval s Vladimirom Putinom a požiadal ho o prímerie, ktoré by umožnilo dopraviť potraviny a lieky do okupovaných Olešiek v Chersonskej oblasti a dobrovoľne evakuovať civilistov. Vatikán uviedol, že pápež vyjadril vážne znepokojenie nad humanitárnou krízou v meste, pričom sa do mesta dostali naposledy zásoby potravín koncom mája 2026, takže obyvatelia hladujú a ruské jednotky cielene zabíjajú civilistov snažiacich sa opustiť mesto. Ukrajinské sily sa snažia mesto zásobovať pomocou dronov a zabezpečiť tak zásobovanie obyvateľov, ktorí doteraz v meste po ruských útokoch prežili.
Na samite EÚ ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj žiadal o poskytnutie financovania výdavkov na obranu na rok 2027 v rozsahu najmenej 70 miliárd eur. Diskusia sa opätovne sústredila aj na využitie zmrazených ruských aktív. Dánska premiérka Mette Frederiksenová podporila ich použitie na pomoc Ukrajine a upozornila na naliehavosť finančných potrieb Kyjeva. Belgický predstavitelia však naďalej vyjadrovali obavy z právnych a finančných rizík spojených s využitím aktív, z ktorých veľká časť sa nachádza v belgickom depozitári Euroclear.
Sobota 17. októbra 2026 (1697. deň vojny)
Ukrajinci po prvý raz zničili Rusom nový plameňometný raketomet
V noci z piatka na sobotu Rusko zaútočilo na Ukrajinu balistickými raketami Iskander-M a KN-23, riadenými protilodnými strelami Ch-22/Ch-32, štyrmi námornými strelami s plochou dráhou letu Kaliber a 332 útočnými bezpilotnými lietadlami typu Shahed. Podľa ukrajinských vzdušných síl protivzdušná obrana zneškodnila 293 vzdušných cieľov vrátane všetkých štyroch Kalibrov a 289 dronov. Napriek tomu boli zaznamenané zásahy v 22 cieľových lokalitách a pády trosiek v ďalších troch. Rusko pri tomto útoku opäť zaútočilo na ukrajinskú energetickú infraštruktúru, pričom tieto útoky spôsobili výpadky elektrickej energie vo Vinnycii a v Žytomyrskej oblasti, kde bez elektriny zostali státisíce obyvateľov.
Ukrajinský 3. armádny zbor oznámil prvé úspešné zasiahnutie nového ruského ťažkého plameňometného raketometu TOS-3 Drakon. Systém napadol bezpilotným lietadlom operátor jednotky Muramasa, ktorá patrí k samostatnému pluku bezpilotných systémov Kraken. K zásahu došlo približne 12 kilometrov od frontovej línie počas operácie Vivaldi. Ukrajinská strana doložila zásah plameňometného raketometu videozáznamom z útočiaceho dronu.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že Ruská federácia chce rozmiestniť balistické raketové systémy v Bielorusku. Rozmiestnenie ruských balistických rakiet by výrazným spôsobom ohrozovalo západnú Ukrajinu. Ak by sa tento zámer realizoval, znížil by sa čas dostupný na varovanie pred útokmi a zvýšila by sa materiálna náročnosť obrany ukrajinského vzdušného priestoru.
Podľa vedúceho obranného klastra Brave1 Andrija Hryceniuka v súčasnej dobe už šesť ukrajinských spoločností sériovo vyrába miniatúrne prúdové motory, pričom vývojom ďalších motorov sa zaoberá ďalších jedenásť firiem. Program financovania výroby prúdových motorov sa začal v roku 2025 a rozbehnutie výroby trvalo viac než rok a pol.
Podľa denníka The Times sa v Poľsku počas novembra uskutoční cvičenie najmenej 1 500 britských, francúzskych a nemeckých vojakov spolu s poľskými ozbrojenými silami, ktorí budú nacvičovať presun jednotiek a logistické zabezpečenie prípadnej mnohonárodnej mierovej operácie na Ukrajine po uzavretí prímeria s Ruskom.
Americký prezident Donald Trump podpísal nariadenie, ktorým – v súvislosti s jeho dohodou o dodávkach ruskej motorovej nafty do USA – pozastavil uplatňovanie časti sankčných ciel vyplývajúcich z takzvaného Grahamovho zákona, ktorý umožňoval zaviesť sankčné clá vo výške až 500 % na dovoz ruských energetických surovín do USA a sekundárne clá na najväčších odberateľov ruskej ropy vo výške 100 %.
Demokratický kongresman Gregory Meeks, člen Výboru pre zahraničné veci Snemovne reprezentantov USA, spolu s 16 ďalšími kongresmanmi z oboch strán predložil návrh zákona, ktorý má zablokovať dohodu o dodávkach motorovej nafty z Ruskej federácie medzi USA a Ruskom. Návrh zákona zakazuje Americkej medzinárodnej rozvojovej spoločnosti investovať do ruskej energetiky. Zrušil by všeobecné licencie vydané Úradom pre kontrolu zahraničných aktív Ministerstva financií USA a zakazuje udelenie budúcich licencií a zaviazal by administratívu amerického prezidenta Donalda Trumpa uvaliť sankcie na ruskú energetiku.
Premiér Robert Fico oznámil, že Slovensko a Maďarsko sa nezapoja do navrhovanej dodatočnej podpory EÚ vo výške 70 miliárd eur na rok 2027.
Nedeľa 18. októbra 2026 (1698. deň vojny)
Vrcholí kritika Trumpových dohôd s Ruskom
Ruské ozbrojené sily pri každodennom útoku na veľkú vzdialenosť nasadili jednu balistickú strelu Iskander-M a 180 útočných bezpilotných lietadiel typu Shahed, pričom ukrajinská protivzdušná obrana z toho zostrelila alebo inak eliminovala celkovo 52 nepriateľských bezpilotných lietadiel. Napriek tomu boli zaznamenané zásahy dronov a balistickej rakety v celkovo 20 cieľových lokalitách. Ruské útoky opätovne smerovali na ukrajinské energetické zariadenia, pričom spôsobili rozsiahle výpadky v zásobovaní elektrickou energiou v Kyjevskej, Odeskej a Ternopilskej oblasti.
Rumunské ministerstvo zahraničných vecí oznámilo, že stíhacie lietadlá F-16 rumunských vzdušných síl zostrelili dva neznáme drony, ktoré bez povolenia vstúpili do vzdušného priestoru krajiny nad Čiernym morom. S najväčšou pravdepodobnosťou išlo o dva ruské drony Shahed.
Na druhej strane ukrajinské sily pokračovali v útokoch do hĺbky ruského územia, pričom starosta Moskvy Sergej Sobianin informoval, že ruská protivzdušná obrana zostrelila 62 dronov smerujúcich do Moskvy. V čase vyhlásenia Sergeja Sobianina ukrajinský útok pokračoval. Guvernér Petrohradskej oblasti Ruskej federácie Alexander Drozdenko informoval, že počas noci zaútočilo viac ako 100 dronov na petrohradský ropný terminál, pričom terminál po útoku postihol rozsiahly požiar a v oblasti sú hlásené výpadky prúdu. Ukrajinské drony zároveň zasiahli v Petrohradskej oblasti logistický sklad ruskej spoločnosti Ozon.
Agentúra Associated Press informovala, že náhle rozhodnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa pozastaviť sankcie voči Rusku na základe Grahamovho zákona len niekoľko dní predtým, ako mali nadobudnúť účinnosť, vyvolalo rázne pobúrenie medzi členmi Kongresu z oboch politických strán. Napriek tomuto faktu nemožno očakávať skorú reakciu Kongresu, ktorý má do nadchádzajúcich volieb do Kongresu rokovacie prázdniny.
Podľa denníka The New York Times administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa navrhla európskym predstaviteľom, aby obnovili nákup väčšieho množstva ruského plynu, čo je prezentované americkou stranou ako krok, ktorý by bol ekonomickým prínosom pre Moskvu a obnovil by vplyv Ruska v regióne. The New York Times uvádza, že americkí a ruskí predstavitelia rokujú o potenciálnych obchodných dohodách už od minulého roka, ale toto rokovanie nemalo žiadny vplyv na Putinovu schopnosť ustúpiť od svojich základných požiadaviek, čo dokumentuje neschopnosť amerických vyjednávačov pochopiť príčiny ruskej agresie voči Ukrajine.
Denník The New York Times vo svojom príspevku označil dohodu Donalda Trumpa s Ruskou federáciou za „zúfalý pokus“ zvrátiť porážku republikánov pred nadchádzajúcimi voľbami do Kongresu. Republikánsky senátor Tom Tillis zo Severnej Karolíny označil počínanie Donalda Trumpa „za viac ako nezodpovedné“. Predseda demokratov v Senáte Chuck Schumer vyhlásil, že „tým, že Trumpova dohoda s diablom poskytuje ruskej ekonomike životodarnú podporu, sa stáva špinavejšou“.
Tieto vyhlásenia naznačujú, že je možné očakávať po voľbách do Kongresu, ktoré sa uskutočnia o dva týždne, že dôjde k významnej zmene smerovania americkej zahraničnej politiky voči Ruskej federácii a podpore Ukrajiny, pretože nové zloženie Kongresu zasiahne proti vyčíňaniu Donalda Trumpa v tejto oblasti.
Nahlásiť chybu Zdroj: Aktuality Pridať ako preferovaný zdroj na Google Pridajte si Aktuality ako preferovaný zdroj informácií na Google. MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ Vyberáme pre vás z našich webov
DOMA.SK
Prihláste sa k odberu newslettrov, aby vám už neunikla žiadna dôležitá informácia. Zostaňte v obraze, všetky dôležité novinky vám zašleme na váš e-mail.
Vybrať newslettre
