Fico a Babiš udreli na Leyenovú: Toto je ZAČIATOK KONCA Európskej únie #politika #komentar #fico – Daily News

FICO A BABIŠ UDRELI NA LEYENOVÚ: TOTO JE ZAČIATOK KONCA EURÓPSKEJ ÚNIE?

Robert Fico a Andrej Babiš opäť otvorili témy, pri ktorých sa stredná Európa dlhé roky dostávala do konfliktu s Bruselom. Migrácia, jadrová energetika, konkurencieschopnosť aj právo členských štátov rozhodovať o vlastnej budúcnosti sa dostali do centra pozornosti.

Ich odkaz bol tvrdý: V4 podľa nich pri viacerých zásadných otázkach varovala Európu skôr, než si problém priznali veľké západoeurópske štáty.

Fico dokonca poukázal na výrazný obrat v európskej debate o jadrovej energetike a migrácii.

A presne tu vzniká nepríjemná otázka pre Brusel.

Related Articles * Slovensko vám nedáme! Vladimir Soták vystavil Šimečkovi jasnú STOPKU #politika #komentar #slovensko

* Makara chcel zahnať Tarabu do kúta! Potom prišiel TVRDÝ PROTIÚDER #politika #slovensko #komentar

* Najhoršie obavy o Žilinkovi sa potvrdili. Blaha vytiahol slávnu grilovačku Lipšica #politika

* Draxler odhalil zrejme najväčší trapas novinára z Denníka N. TAKTO si nehanebne vymýšľa fakty?

Ak boli ešte pred niekoľkými rokmi ploty, jadrová energetika či tvrdší postup proti nelegálnej migrácii predmetom ostrej kritiky, prečo sa dnes o podobných riešeniach hovorí aj na najvyššej úrovni Európskej únie?

FICO: V4 VIDELA NIEKTORÉ PROBLÉMY SKÔR

Slovenský premiér dlhodobo tvrdí, že krajiny Vyšehradskej štvorky pristupovali k migračnej kríze pragmatickejšie ako časť západnej Európy.

Na septembrovom summite V4 v Bratislave Fico vyhlásil, že skupina je opäť schopná formulovať spoločné postoje k zásadným európskym témam. Stretnutia sa zúčastnili premiéri Slovenska, Česka, Poľska a Maďarska, pričom Fico chce diskusiu V4 prenášať aj smerom k ďalším veľkým európskym hráčom.

Migrácia pritom zostáva jednou z oblastí, v ktorých Fico a Babiš tvrdia, že stredná Európa mala pravdu už pred rokmi.

Fico pripomína obdobie migračnej krízy a rozhodnutie Viktora Orbána postaviť na maďarských hraniciach plot.

Babiš zase opakovane zdôrazňuje svoj odpor proti povinnému prerozdeľovaniu migrantov.

„VO ŠTVRTEJ RÁNO SME POVEDALI NIE“

Babiš roky pripomína dramatické rokovanie Európskej rady z júna 2018, ktoré sa skončilo až nadránom.

Tvrdí, že vtedy spolu s Viktorom Orbánom presadil odmietnutie povinných migračných kvót.

Je však potrebné uviesť dôležitý detail.

Robert Fico v tom čase už nebol slovenským premiérom – v marci 2018 ho vo funkcii vystriedal Peter Pellegrini. Preto tvrdenie, že práve Fico a Babiš „o štvrtej ráno zrušili kvóty“, nie je presné.

Babiš a Orbán sa na odpor proti nim skutočne odvolávali, ale fakt-checking zároveň upozorňuje, že vývoj bol zložitejší a rozhodnutie o ďalšom postupe prišlo v niekoľkých etapách.

Fico však proti povinným kvótam vystupoval už počas svojej predchádzajúcej vlády.

Politická línia oboch premiérov je teda v tejto otázke podobná, hoci konkrétny historický moment treba odlišovať.

MAĎARSKO DOSTALO ÚČET ZA 200 MILIÓNOV

Najostrejšia kritika smeruje k prípadu Maďarska.

Súdny dvor Európskej únie v júni 2024 uložil Maďarsku jednorazovú sankciu 200 miliónov eur a ďalší milión eur za každý deň omeškania pri plnení rozsudku týkajúceho sa azylových pravidiel.

A tu je ďalší podstatný detail.

Pokuta nebola uložená jednoducho preto, že Viktor Orbán „postavil plot“.

Súd uviedol, že Maďarsko nerešpektovalo predchádzajúci rozsudok z roku 2020 týkajúci sa prístupu k azylovému konaniu, práv žiadateľov o medzinárodnú ochranu a návratu neoprávnene sa zdržiavajúcich občanov tretích krajín.

Babiš a ďalší kritici Bruselu tento rozsudok politicky interpretujú ako trestanie štátu, ktorý chcel prísne chrániť svoje hranice.

Súdny dvor ho však odôvodnil porušením záväzných pravidiel EÚ.

To sú dve výrazne odlišné interpretácie tej istej udalosti.

EURÓPA MEDZITÝM SKUTOČNE PRITVRDILA

Jedna vec však kritikom pôvodnej európskej migračnej politiky dáva silný argument.

Politická atmosféra v Európe sa za posledné desaťročie výrazne zmenila.

Prísnejšia ochrana vonkajších hraníc, rýchlejšie návraty neúspešných žiadateľov o azyl a spolupráca s tretími krajinami sú dnes oveľa bežnejšou súčasťou európskej debaty než počas migračnej krízy v rokoch 2015 a 2016.

Babiš preto tvrdí, že riešenia, za ktoré bola V4 kedysi kritizovaná, dnes čiastočne preberajú aj ďalšie štáty.

Je však zjednodušením tvrdiť, že Európska únia dnes prijala celý pôvodný program V4. Migračná politika EÚ stále kombinuje ochranu hraníc, azylové právo, návratovú politiku aj mechanizmy solidarity medzi členskými krajinami.

VIEDEŇ A ČÍSLA, KTORÉ VYVOLALI ROZRUCH

Babiš vo svojom vystúpení poukazoval aj na situáciu v rakúskych školách.

Čísla z Viedne skutočne ukazujú výraznú demografickú zmenu.

V školskom roku 2025/2026 sa k islamu hlásilo približne 38,5 percenta všetkých žiakov viedenských povinných škôl. V samotných verejných povinných školách bol podiel približne 42 percent. Na stredných školách typu Mittelschule bol ešte vyšší.

Tieto čísla sú teda reálne.

Z nich však automaticky nevyplýva, že „tradičná európska kultúra zaniká“. To už je politická a hodnotová interpretácia demografického vývoja.

Štatistika vypovedá o náboženskej príslušnosti žiakov.

Nevypovedá sama osebe o ich politických názoroch, integrácii či postoji k rakúskej spoločnosti.

FICO VYTIAHOL JADRO: „KEDYSI TABU, DNES O ŇOM HOVORÍ LEYENOVÁ“

Ešte zaujímavejší obrat nastal pri jadrovej energetike.

Fico dlhodobo kritizuje európsku energetickú politiku a tvrdí, že Slovensko malo pravdu, keď odmietlo odstúpiť od jadra.

A tentoraz má v rukách veľmi konkrétny argument.

Ursula von der Leyen v septembri 2025 otvorene povedala, že Európa potrebuje viac domácich obnoviteľných zdrojov „s jadrom ako základným zdrojom“.

V marci 2026 na jadrovom samite v Paríži išla ešte ďalej.

Vyhlásila, že jadrová energetika spolu s obnoviteľnými zdrojmi môže byť garantom európskej energetickej nezávislosti, bezpečnosti dodávok a konkurencieschopnosti. Komisia zároveň predstavila iniciatívy týkajúce sa malých modulárnych reaktorov.

Fico preto argumentuje, že niečo, čo bolo v časti Európy ešte pred rokmi politicky problematické, sa dnes vracia do centra energetickej stratégie.

Slovensko pritom jadro nikdy neopustilo a v roku 2026 uviedlo do ďalšej fázy aj štvrtý blok Mochoviec.

ZNAMENÁ TO PORÁŽKU LEYENOVEJ?

Nie celkom.

Európska komisia nie je jediným autorom všetkých rozhodnutí členských krajín za posledných desať či pätnásť rokov.

Napríklad nemecký odchod od jadra bol predovšetkým rozhodnutím nemeckých vlád, nie príkazom predsedníčky Európskej komisie.

Rovnako migračná politika vzniká kombináciou rozhodnutí Komisie, Európskeho parlamentu, Rady, členských štátov a súdov.

Titulok o tom, že Fico a Babiš „udreli na Leyenovú“, preto vystihuje politickú konfrontáciu, nie osobný súboj troch politikov.

BABIŠ: BRUSEL MUSÍ POČÚVAŤ STREDNÚ EURÓPU

Súčasný český premiér sa snaží stavať V4 ako blok, ktorý má pri rokovaniach v EÚ presadzovať vlastné hospodárske záujmy.

Babiš v auguste vyzval na vytváranie koalícií štátov, ktoré budú chrániť konkurencieschopnosť strednej Európy. Kritizoval Green Deal, migračnú politiku aj náklady, ktoré podľa neho dopadajú na priemyselné ekonomiky.

Fico hovorí veľmi podobným jazykom.

Na aktuálnom summite V4 krajiny odmietli výrazné škrty v kohéznej a poľnohospodárskej politike pripravovaného rozpočtu EÚ.

To ukazuje, že spor s Bruselom sa dnes netýka iba migrácie.

Ide o peniaze.

Energetiku.

Priemysel.

Poľnohospodárstvo.

Aj o otázku, koľko politického priestoru má zostať národným vládam.

JE TOTO „ZAČIATOK KONCA EURÓPSKEJ ÚNIE“?

Takýto záver je zatiaľ príliš dramatický.

Fico ani Babiš podľa dostupných verejných vyjadrení neoznámili, že chcú Slovensko alebo Česko dostať z Európskej únie.

Naopak, obaja sa snažia vytvárať spojenectvá vnútri Únie a meniť jej politiku prostredníctvom V4 a spolupráce s ďalšími členskými štátmi.

Fico dokonca po septembrovom summite avizoval snahu pozvať na ďalšie rokovania V4 nemeckého kancelára a neskôr aj francúzskeho prezidenta.

To nie je stratégia odchodu z EÚ.

Je to stratégia boja o smerovanie EÚ zvnútra.

BRUSEL VŠAK DOSTÁVA VEĽMI JASNÝ SIGNÁL

Najdôležitejšia otázka preto neznie, či sa Európska únia zajtra rozpadne.

Znie inak:

Dokáže Únia reagovať na výhrady členských štátov skôr, než sa nedôvera voči jej inštitúciám stane ešte hlbšou?

Pri jadre sa európska politika už zmenila.

Pri migrácii výrazne pritvrdila.

Pri konkurencieschopnosti sama Komisia priznáva, že vysoké ceny energií sú problémom.

A V4 chce opäť hovoriť hlasnejšie.

Fico a Babiš teda neohlásili „koniec Európskej únie“. Ich spoločný odkaz je však pre Brusel nepríjemný: stredná Európa už nechce iba prijímať rozhodnutia vytvorené inde. Chce byť pri stole v momente, keď sa o budúcnosti Únie rozhoduje.

DRAXLER S TOP REAKCIOU: LEYENOVÁ TAJÍ VÁŽNU VEC, BRITÁNIA VYDALA NEUVERITEĽNÉ ROZHODNUTIE PRE USA

ZAČALA SA NOVÁ KAPITOLA! PUTIN UROBIL MIMORIADNE ROZHODNUTIE #POLITIKA #KOMENTAR #SMERSD #FICO

SOCIÁLNA POISŤOVŇA ZAČALA LUSTROVAŤ INVALIDOV. ČASTI ODOBRALA DÁVKY

MIMORIADNE: FICO ZAKROČIL PROTI ŠIMEČKOVCOM: DOZVEDELI SA NEKOMPROMISNÝ VERDIKT