Amsterdam, 1928. Olympijské hry. Na štartovú čiaru finále behu na 100 metrov sa postavila len šestnásťročná Betty Robinsonová z Chicaga. Bol to historický moment – vôbec prvýkrát v dejinách mohli ženy súťažiť v atletike. Betty pritom začala behať len pred pár mesiacmi, keď ju učiteľ náhodou videl šprintovať na vlak a presvedčil ju, aby to skúsila v tíme.
Zaznel výstrel. Betty preletela cieľom za 12,2 sekundy. Zlatá medaila. Stala sa prvou ženou v histórii, ktorá vyhrala olympijské zlato v šprinte. Do Chicaga sa vrátila ako hrdinka, s jasnou víziou: obhájiť titul v roku 1932.
Potom prišiel jún 1931. Deň, ktorý mal všetko ukončiť. Betty letela v malom lietadle so svojím bratrancom, keď stroj náhle zlyhal a zrútil sa k zemi. Scéna bola katastrofálna. Betty mala zlomenú ruku, prasknutý bedrový kĺb a nohu roztrieštenú tak strašne, že ju museli držať pokope kovové hroty. Keď ju našiel náhodný muž, nedýchala. Jej telo bolo nehybné a studené. Muž urobil to, čo považoval za logické – naložil ju do kufra svojho auta a namiesto nemocnice zamieril priamo do márnice.
V pohrebnom ústave už začali pripravovať telo na obrad, keď si zriadenec niečo všimol. Slabý, takmer neviditeľný záchvev hrude. Betty žila. V poslednej sekunde ju previezli do nemocnice. Prebrala sa po siedmich mesiacoch v bezvedomí, no verdikt lekárov bol krutý: „Budete doživotne krívať. Vaša kariéra skončila.“
Betty sa však odmietla vzdať. Roky sa znovu učila chodiť, neskôr klusať. Jej noha sa už nikdy nedokázala zohnúť do štartovacieho bloku, čo pre šprintérku znamenalo koniec v jej hlavnej disciplíne. Ale Betty našla spôsob. Päť rokov po tom, čo ju vyhlásili za mŕtvu, si vybojovala miesto v americkom tíme na olympiádu v Berlíne 1936.
V nacistickom Nemecku, pod dohľadom Hitlera, bežala štafetu 4×100 metrov. Keď prebrala kolík a odovzdala ho ďalej, stalo sa niečo nemožné. Američanky vyhrali zlato. Betty Robinsonová stála na pódiu osem rokov po svojom prvom triumfe. Tentokrát to však nebolo o talente mladého dievčaťa. Bolo to o nezlomnej vôli ženy, ktorá sa doslova vrátila z hrobu, aby svetu dokázala, že žiadna diagnóza nie je konečná, ak vaše srdce odmieta prestať bežať
